Znaky preromantizmu, Štúr

Znaky preromantizmu, Štúr 

Znaky preromantizmu: Obdobie medzi dvoma revolúciami (vo francúzsku a v celej Európe), je obdobím nádejí na nové spoločenské usporiadanie. Nespokojnosť s politickými pomermi prináša vlnu revolúcií. Vznik nových národov (Grécko, Belgicko, Rumunsko). Revolúcie v roku 1848 mali krátke trvanie a skoro boli vládnucou mocou porazené. Sentimentalizmus alebo preromantizmus je umelecký smer, ktorý odmietal nespravodlivosť feudalizmu, chladné mudrovanie. Zdôrazňoval citové hodnoty, vznešenosť, pôvodnosť, slobodu. Literatúra zobrazuje ideálny svet, uniká do minulosti alebo do exotických krajov. Básnici si obľúbili určité scenérie ako napr. jazerá, cintoríny, nočný svit. V tomto období je obľúbená anglická poézia, ktorá zdôrazňuje pravdivosť citu, hĺbku vášne, prežitok srdca. Preromantický básnik sa stáva hovorcom národného kolektívu. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Jean jacques rousse (fra): Rozprava o pôvode nerovnosti medzi ľuďmi, Spoločenská zmluva, Emil alebo o výchove
• Johann Wolfgang Goethe (nem): Utrpenie mladého Werthera, Ifigénia v Tauride, Faust
• Friedrich Schiller (nem): Zbojníci, Úklady a láska, Panna Orleánska, Don Carlos, Mária Stuartová, Viliam Tell
• Johann Gottfried herder (nem): Myšlienky k filozofii dejín ľudstva

 ►►► Rozbor významného diela: 

Faust- veršovaná tragédia, vzniklo na základe ľudovej povesti. Učený doktor Faust v túžbe po poznaní predal svoju dušu diablovi, a tým upadol do večného zatratenia. Diabol Mefistofeles láka Fausta do milej spoločnosti, odvádza ho od túžby po vede. Do cesty mu stavia mešťanovu dcéru Margarétku. Faust sa do nej zamiluje. Podiel viny na smrti dieťaťa- plodu ich lásky- uvrhne Margarétku do žalára, kde čaká na popravu. V druhej časti sa Faust ocitne na cisárskom dvore. Pomôže vládcovi v ťažkostiach a zamiluje sa do Heleny, s ktorou má syna. Obidve milované osoby mu umierajú, a tak si Faust vyžiada od cisára územie pri mori, ktoré zúrodní. Na ňom budú žiť slobodní ľudia. V uskutočnení svojho sna vidí zmysel svojho života. Ušľachtilý zámer ho zachraňuje pred zatratením.

► Štúr sa Narodil v roku 1815 v Uhrovci, zomrel v roku 1856 v Modre. Študoval v Uhrovci, Rábe, Bratislave a v Hale. Bol: kodifikátor spisovnej slovenčiny, jazykovedec, spisovateľ, novinár, politik. Ovládal jazyky: slovenský, latinský, maďarský, nemecký, francúzsky, grécky, ruský, poľský, srbo – chorvátsky, učil sa po anglicky a hebrejsky. Na Bratislavskom lýceu si študenti založili Spoločnosť československá. Po príchode sa Štúr hneď stal jej členom. Na jeseň 1835 sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti.

Na hrade Devín si zvolil k svojmu menu druhé, slovanské meno Velislav. Štúr na lýceu riadne prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis. V roku 1838 sa 24-ročný Ľudovít zapísal na univerzitu do Halle. Po absolvovaní univerzitného štúdia sa v roku 1840 cestou do Uhorska stretol v Prahe a v Hradci Králové s mnohými českými národovcami a navštívil aj P. J. Šafárika, pôsobiaceho v Čechách. Chcel zjednotiť Slovákov prostredníctvom všeslovenského spolku Tatrín. Otázka nastolenia spisovnej slovenčiny sa formovala v Ľudovítovi už dlhší čas. 11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri uvádzaní slovenčiny do života. 17. júla navštívili na Dobrej Vode Jána Hollého, ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny prvého oboznámili so svojim zámerom. V decembri 1843 vyhodili Štúra z lýcea. Na protest odišlo 22 študentov z tohto lýcea. 

Od roku 1845 vychádzali Slovenskje národňje novini s prílohou Orol Tatránski, kde mohli začínajúci spisovatelia uverejňovať svoje diela.. V roku 1847 vstúpil na pôdu Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen. Boli skoncipované Žiadosti slovenského národa, ktoré načrtli možnosť riešenia slovensko - maďarských vzťahov na základe princípu rovnoprávnosti. Po ich verejnom vyhlásení vydala maďarská vláda na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač. Rok 1851 otvára sériu veľkých bôľov Ľudovíta, pretože v januári mu zomiera brat Karol a o pol roka neskôr jeho otec. V roku 1853 zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka. V týchto čiernych rokoch sa končí aj Štúrova životná púť. Na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil. Zomrel 12. januára 1856 v Modre ako štyridsaťročný.