Mladá tvorba v poézii – poetika Trnavskej skupiny a Osamelých bežcov

Mladá tvorba v poézii – poetika Trnavskej skupiny a Osamelých bežcov

1. Štvrté obdobie: 1963 - 1968

- pokračujú návraty umlčaných autorov do literatúry – E. B. Lukáč, V. Beniak, J. Silan ... 

- naplno sa presadzujú Konkretisti, čiže tzv. Trnavská skupina – cestu im „vydláždil“ M. Válek 

svojím pochopením pre modernú poéziu

– autori Trnavskej skupiny: Ľubomír Feldek, Ján Šimonovič, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Ondruš

- inšpirácia postupmi J. A. Rimbauda a G. Apollinaira, českým poetizmom...

- publikujú tu aj tzv. Osamelí bežci – Ivan Štrpka, Ivan Laučík, Peter Repka (v 1964 publikovali v Mladej tvorbe svoj manifest – Prednosti trojnohých slávikov, Niekoľko bezočivostí s dierézou alebo Osamelí bežci o jazdcoch bez koní)

Časopis Mladá tvorba vznikol v roku 1956 a publikovali v ňom mladí moderní autori. 

Trnavská skupina

- konkretisti

- neopoetisti

- expresívni senzualisti

- formujú sa na konci roku 1957

- predstavitelia: J. Ondruš, J. Mihalkovič, J. Stacho, Ľ. Feldek, J. Šimonovič,

- zdôrazňovali - požiadavku zmyslovej konkrétnosti

- právo na experiment

- poézia mala byť priestorom autora a básnika

- dôraz na asociácie, metaforu, obraznosť

- do popredia postavili otázku básnického obrazu a jazyka

- ich poézia bola mnohokrát nezrozumiteľná

- odmietajú konvenčnosť a tradicionalizmus

1. Ondruš

- Šialený mesiac – výrazný senzuálny básnik

- súvislosť s nadrealizmom

- báseň s motívom utrpenia

- priestor sebaskúmania a sebapoznávania

- analýza psychických stavov lyrického hrdinu

- zaujíma ho napätie medzi ľuďmi

- pozície - bytie X nebytie

- ponor do hlbín človeka – smútok ale nie rezignácia

- tragické životné pocity

- skeptický pohľad na lásku

- Ondrušova poetika:

- poézia sa usiluje preniknúť do zákutí ľudského vedomia

- dôraz na metaforu

- využíva novotvary, anakolúty (vybočenia z vetnej stavby, vetné a myšlienkové presahy – 

zdôrazňuje tým zložitosť psychiky)

- mesiac: - najprv pozorovateľ, potom človek

- zložitosť ľudského vnútra sa prostredníctvom mesiaca prirovnáva k vesmíru

1. Mihalkovič

- Ľútosť - na rozdiel od iných konkretistov uchováva dotyk so skutočnosťou

- ponecháva priestor na vstup čitateľa do básne

- jeho poézia má konkrétne priestory

- využíva zmysly a detail

- nechýba tu napätie z emócie, túžba po harmónii, potreba spojenia s iným človekom

- kombinuje v rámci básne voľný aj rýmovaný verš

- ďalšie motívy: rodina, cesta, poznanie a večné hľadanie, detstvo

- Rúfus o ňom povedal, že jeho básne sú ako zastavený film, kde sa kladie do ohniska pozornosti okienko za okienkom, obrázok za obrázkom, osobitne každý z čriepkov, z ktorých sa skladá mozaika bytia

Ľ. Feldek

- básne píše rýmovaným veršom, majú ráz impresie – textu vystavaného na precíznej slovnej hre, či 

lyrických útvarov s jednoduchou významovou štruktúrou

- sú tu dlhé básne, písané voľným veršom, rozvíjajú rôzne témy a motívy

1. Stacho

- duchovný otec konkretistov

- jeho poézia vo výraze gradovala

- prehlbovala sa jej vizuálnosť, zmyslovosť (z hľadiska metód písania aj pocitov), sémantická 

viacvýznamovosť, kondenzácia na silný zážitok

- básnik sa otvára problémom existencie, zložitosti pohybu medzi životom a smrťou – jeho básne sú 

metaforické – vyčíta sa mu nedostatočná zrozumiteľnosť

- básnická zbierka - Svadobná cesta - z nej ukážka Vzbura

V korunách stromov dážď, vanie jak z apatieky.
Severka v citróne zvoní jak budíček.
Obloha je bubon, čo našli na dne rieky.
Svetlo už necengá, nuž hľadaj si svoj liek.

Po celé noci bdieš, ako keď šumí múka,
opäť sa dvíha prach, nočný a žeravý.
Veď siahni po steble, ktoré ti miazgy núka,
a znova prinúť prach, nech k tebe prevraví.

Korienok zeliny po horkej soli hmatá.
Už siaha do hrobu: to chrastia durmany.
Ó, šťava v lodyhách, vzácna a jedovatá,
či sa prach pred tvojím útokom ubráni?

Všemocné korienky nasyp si do mažiara,
v cvendžaní mosadze dlho sa nahá slň.
A dotiaľ roztĺkaj, kým ostro nezažiaria,
kým sa ti neozve zelený nárek žĺn.

Opäť choď k rybníkom a sleduj čierne trenie,
šepkaj si s plameňom a dýchaj jeho dym.
V slnečných hodinách posúvaj modré tiene:
Vzdaj sa, prach, aj tak ťa v človeku obrátim.

1. Šimonovič
2. - básnik intímnych motívov
3. – básnik motívov ľudskej katastrofy
4. - 70. roky – civilizačné projekty – lyricko-reflexívne skladby
5. - 80. roky – opúšťa intímne zázemie

- aktuálne občianske a rodinné reflexie

1. - 90. roky – politické reflexie

- motív detstva, domova, prírody, lásky, partnerstva

Osamelí bežci

Predstavitelia:

Ivan Štrpka

Ivan Laučík

Peter Repka

- ich skupinový manifest – Návrat anjelov - vyšiel v Mladej tvorbe 1/1964

- neskôr – Prednosti trojnohých slávikov – pôsobil provokatívne

- odmietal oficiálne hodnoty – tvorbu A. Plávku

- odmietnutie zasahovania ideológie do literatúry

- protest proti spoločenskému systému

- prezentovali sa novou, originálnou poetikou

- odlišovali sa jeden od druhého

- rozvíjali básnickú polyfóniu a viacvýznamovosť

- poéziu chápali ako sebavyjadrenie

- v období normalizácie 70. a 80. rokov sa tvorbou pripomínal len I. Štrpka

- verejné pôsobenie skupiny bolo obnovené v 90. rokoch

- znaky: - etika otvorenosti

- sloboda detského myslenia a nevinnosti = ... prichádzajú z čistých krajín detstva 

a angažujú sa za návrat anjelov do ľudských sŕdc a hláv....

- túžili po priestore pre individualitu a solidaritu, ako opak často násilím vynucovanej 

sebaidentifikácie masy s mocou

- vystúpili proti konkretistom (Trnavskej skupine) - tvrdili, že ich tvorba je samoúčelná, a že poézia má byť posolstvom zmyslu = aj „etično“ aj „estetično“

- pracujú so slovami s veľkým sémantickým rozptylom alebo nekonkrétnosťou

• prečo Osamelí bežci: - beh = znamenal pre nich nefixovanosť, nedefinitívnosť = báseň (písanie) 

malo zanechávať len „návrh“ a jediným pevným bodom významu malo byť miesto, na ktorom

spočinie čitateľ

1. Štrpka

- debut – Dúfam, že nevyrušujem, Eva

- Krátke detstvo kopijníkov – lyrika

- písané voľným veršom – cez bohatú metaforiku a zložitú perifrázu

- ťažko určiť tému básne

- spája sa – fantazijný svet detstva – zastúpený princom

- historické etapy ľudstva – motív kopije a kopijníkov

- moderná podoba civilizácie – opakovanie motívu expresného vlaku

- jeho výpoveď nie je jednoliata, je plná odbočiek, náznakov, zámlk, nedopovedaného

- veľké používanie zátvoriek

- zložitý jazyk

1. Repka

- samostatná zbierka – Sliepka v katedrále – verše rozchodu s detstvom

- horkosť zo životných strát

- tematická a motivická rôznorodosť

- výstavbový princíp – montáž – postup náhleho filmového strihu

- rôzne vrstvy jazyka – slang, slogan, citácie, detská reč, frazeológia, odborné termíny

- zmysel pre slovnú hru

- generačná výpoveď – odpor voči konvenciám, proti pokryteckému systému

- prvky existencializmu – o bytí

- človek – v stave ohrozenia

1. Laučík

Nansen

Nansen ľadový topoľ v diaľke

Spánok v snehu ešte žije v kožiach na ktorých nevidieť že boli plavé

Stráca tri roky pokúša sa o prechod na juh unášaný kryhou na sever

s vlasmi po ľad ide hlbinou planéty

Ó Nansen pregĺgajúci sliny pri pohľade na breh Nórska

v machnatom svetle leta

Nansen na výbežku hlboko v mori medzi

riasami hlasiviek pred bránami smrteľného zápasu .

(Pohyblivý v pohyblivom, 1968)