Európska únia – Európska únia, dejiny, geografia I

Európska únia – Európska únia, dejiny, geografia

1. Aká je základná charakteristika Európskej únie

Európska únia je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov.

Európska únia je jedinečným politickým a ekonomickým partnerstvom medzi 28 rôznymi krajinami. Máme približne pol miliardy obyvateľov, druhé najväčšie HDP. Európska únia vytvára viac ako 25 percent svetovej výskumnej produkcie vzhľadom na 7 % populácie vzhľadom celý svet. Vďaka Európskej únie profitujeme z množstva osobných slobôd ako napríklad jednoduchá a neobmedzená preprava, vlastné telekomunikácie, pestrosť produktov a služieb, právo pracovať a študovať kdekoľvek. Vstup do Európskej únie zabezpečil priemerným členom rast HDP o 12 percent.

Na druhú stranu Európska únia nie je dokonalá. Niektorí politici by chceli európsku úniu posunúť na vyšší level. Na druhej strane niektorí politici by z Európskej únie najradšej vystúpili. Väčšina obyvateľov Európskej únie je nedostatočne informovaná a nerozumie tomu čo Európska únia v skutočnosti robí. To, že je Európska únia mizerná vo výstupoch viedlo ku klesajúcej volebnej účasti. Po páde železnej opony aj dnes musí čeliť mnohým výzvam. Musíme si uvedomiť, že bohatstvo a sloboda robí z Európy ľakavý cieľ. Nie je pravdepodobné, že to bude niekedy v budúcnosti nejako inak.

 Ďalšia z budúcich výziev je obrana. Keby sa spojili všetky armády Európskej únie, tak by vytvorili tretiu najväčšiu armádu sveta. Ako každý výtvor človeka aj Európska únia je nedokonalá.

Európska únia nám dáva mier, bezpečnosť, stabilitu a pocit spoločnej identity. Ak chceme chrániť hodnoty, tak silná Európska únia nám môže zabezpečiť, že budeme vypočutí.

1. Aká je základná právomoc Európskej únie?

Základná právomoc Európskej únie je prenášanie právomoci národných štátov na nadnárodne európske inštitúcie.

1. Aký sú hlavné ciele Európskej únie?

Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurenciaschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia.

1. Aké sú nové ciele Európskej únie?

Nové ciele Európskej únie sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra.

1. Aké sú zrealizované ciele Európskej únie?

Zrealizované ciele Európskej únie sú menová únia a zavedenie občianstva únie.

1. Aké sú aktivity Európskej únie?

Aktivity Európskej únie sú poľnohospodárstvo, obchodná politika a menová politika.

1. Aká je charakteristika územia Európskej únie?

Členské štáty Európskej únie sa rozkladajú na území 4 382 217 km štvorcových, ich územie ohraničuje na severovýchode Fínsko, na juhovýchode Cyprus, na juhozápade Portugalsko a na severozápade Írsko.

1. Aké sú zámorské územia Európskej únie?

Zámorské územia Európskej únie sú Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Réunion, španielske Kanárske ostrovy, španielske exklávy na marockom pobreží Ceuta a Melila a portugalské súostrovia Azory a Madeira.

1. Aké sú dejiny Európskej únie?

Po dvoch svetových vojnách ľudia začali hľadať spôsob ako nečinným udalostiam zabrániť.

Európa prešla za posledných 74 rokov obdobím veľkých zmien. Po druhej svetovej vojne bola Európa zdevastovaná a ľuďom sa oživila túžba po mieri a po stave, keď Európa nikdy nemusela byť svedkom vojny. Procesy, ktoré začali vtedy, tak vyústili k vyformovaniu spoločného trhu.

V Európe bolo zvykom riešiť konflikty na bitevnom poli. Pri krelovaní Európskej únie padla jednoznačná požiadavka zasadnúť ku spoločnému stolu a svoje spory si radšej riešiť slovami ako guľkami a bombami.

Po vojne bola táto požiadavka najsilnejšia, aj z toho dôvodu môžeme považovať Európsku úniu za akési dedičstvo druhej svetovej vojny. Ku konci vojny bol celý kontinent zničený ekonomicky, priemyselne a poľnohospodársky. Následky druhej svetovej vojny niesol aj dopravný systém vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku. Ľudia v tomto období nemali prácu, žili v chudobe a humanitárna pomoc od spojencov sa nie vždy efektívne distribuovala. Práve v tomto období sa začali šíriť myšlienky, že európska integrácie môže zničiť myšlienky nacionalizmu a revanšinizmu, ktoré v konečnom dôsledku zapríčinili druhú svetovú vojnu. Vtedajší politickí predstavitelia chceli podporiť myšlienku jednotného Európskeho spoločenstva. Malo to byť spoločenstvo, ktoré bude okrem mieru a bezpečnosti zabezpečovať revatiluzovanie ekonomiky. Tak podporili ako prvé myšlienku jednotného obchodu. Pretože, keď budeme medzi sebou obchodovať, tak budeme nútený viesť medzi sebou určitý dialóg a tým pádom sa vojna bude zdať nielen nemysliteľnou, ale aj nevýhodnou.

Prvý krôčik pre vytvorenie Európskej únie prišiel ku koncu druhej svetovej vojny.

V roku 1944 sa vlády Belgicka, Holandska a Luxemburska rozhodli vytvoriť tzv. Benelux Economic Union. Táto únia zaisťovala voľný pohyb kapitálu, ľudí a služieb. Vytvorili sa medzi nimi užšie ekonomické väzby. Rozšírením trhu sa im výrazne zlepšila hospodárska efektivita. Úspech beneluxskej dohody podnietil aj iné krajiny ku výhodám ekonomického spoločenstva.

8.mája 1945 v Európe sa končí druhá svetová vojna. Kontinent je zničený. Milióny ľudí je mŕtvych, zranených alebo vysídlených. Počas holokaustu bolo zavraždených 6 miliónov Židov.

S cieľom ukončiť časté a krvavé konflikty, ktoré vyvrcholili druhou svetovou vojnou, začínajú európski politici proces budovania spoločenstva, ktoré dnes poznáme ako Európska únia.

Po druhej svetovej vojne sa museli európske štáty vysporiadať s celým radom problémov, v prvom rade bolo treba zabezpečiť základné životné potreby pre obyvateľstvo.

Po otrasných skúsenostiach s druhou svetovou vojnou bolo hlavným motívom európskej integrácie zabezpečenie mieru a bezpečnosti na európskom kontinente.

4.apríla 1949 vzniká Organizácia Severoatlantickej zmluvy, medzivládna bezpečnostná aliancia Spojených štátov, Kanady a 10 západoeurópskych krajín.

5.mája 1949 10 západoeurópskych krajín vytvorilo Radu Európy na podporu demokracie a ochranu ľudských práv a právneho štátu.

Dňa 9.mája 1950 francúzsky minister zahraničných veci Robert Schuman prestavil plán hlbšej spolupráce. Navrhuje integrovať uhoľný a oceliarsky priemysel v západnej Európe. Neskôr sa 9.máj v Európskej únii oslavuje ako Deň Európy.

Robert Schumann na jednej tlačovej besede povedal doslovne: Európa nevznikne naraz alebo na základe jedného plánu. Bude sa budovať dosahovaním konkrétnych cieľov, ktoré najskôr vytvoria skutočnú solidaritu.

Robert Schumann po prvýkrát vyzval k integrácii európskych krajín. Navyše bol presvedčený, že regulácia uhlia a ocele bude zabezpečovať, aby Francúzi a Nemci sa nikdy proti sebe nepostavili. Je považovaný za jedného z otcov Európskej jednoty.

V roku 1951 založilo Európsku úniu 6 krajín a to Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. Cieľom tohto spoločenstva bolo združovať západonemeckú a francúzsku výrobu uhlia a ocele.

Európske spoločenstvo uhlia a ocele riadil prvý nadnárodný orgán nazvaný Vysoký úrad.

Dňa 3.septembra 1953 nadobúda platnosť Európsky dohovor o ľudských právach.

Európske spoločenstvo uhlia a ocele, založené v roku 1951 je prvým krokom k zabezpečeniu trvalého mieru.

V roku 1957 boli podpísané takzvané Rímske zmluvy s platnosťou od roku 1958 zakladajúce Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovu energiu.

V tomto období sa európska integrácia presunula z uhlia a ocele aj do iných oblastí. Európske krajiny sa priblížili o kúsok viac.

19.marca 1958 vo francúzskom Štrasburgu sa koná prvé zasadnutie Európskeho parlamentného zhromaždenia, predchodcu dnešného Európskeho parlamentu. Robert Schuman je zvolený za jeho predsedu. Nahrádza Spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a 30.marca 1962 mení svoj názov na Európsky parlament.

3.mája 1960 dochádza k založeniu Európskeho združenia voľného obchodu na podporu voľného obchodu medzi niektorými krajinami.

V auguste 1961 komunistická vláda vo východnom Nemecku stavia Berlínsky múr. Stáva sa symbolom rozdelenia východnej a západnej Európy počas studenej vojny.

30.júla 1962 prvá spoločná poľnohospodárska politika poskytuje krajinám Európskeho hospodárskeho spoločenstva spoločnú kontrolu nad potravinárskou výrobou. Každý má dostatok potravín a poľnohospodári majú dobré zárobky. Nechceným vedľajším dôsledkom je nadvýroba s mnohými prebytočnými výrobkami.

20.júla 1963 šesť členských štátov podpísalo Dohovor z Yaoundé na podporu spolupráce a obchodu s 18 bývalými kolóniami v Afrike.

8.apríla 1965 bola podpísaná Zmluva o zlúčení výkonných orgánov 3 spoločenstiev a to Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva a EURATOMU. Táto zmluva bola podpísaná v Bruseli.

Odteraz budú mať Európske spoločenstvá jeden administratívny orgán ( Komisia) a jeden výkonný orgán ( Rada).

V roku 1967 vstúpila do platnosti zmluva o spojení orgánov. Od tejto doby sa tieto tri organizácie začali spoločne nazývať Európske spoločenstvá.

V tomto období sa však začína a prehlbuje studená vojna, ktorá rozdelí kontinent na viac ako 40 rokov.

60.roky 20.storočia predstavujú z hospodárskeho hľadiska priaznivé obdobie, čomu napomáha skutočnosť, že krajiny Európskeho hospodárskeho spoločenstva už nevyberajú clo. Dohoda existuje aj na spoločnej kontrole v potravinárskej výroby, aby mal každý dostatok jedla.

V máji 1968 sa konajú študentské nepokoje v Paríži a mnohé zmeny v spoločností a správaní sa spájajú s generáciou 68.

Nepokoje študentov a robotníkov vo Francúzsku otriasajú základmi štátu. Mierne študentské nepokoje sa objavujú aj v iných európskych krajinách. Okrem toho, že sú odrazom frustrácie z vlád, ide aj o protesty proti vojne vo Vietname a pretekom v jadrovom zbrojení.

V auguste 1968 sovietske tanky potláčajú krátko trvajúcu Pražskú jar- rodiacu sa demokraciu v Československu.

V roku 1968 bola na základe Zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve vytvorená colná únia, t.j. odstránenie ciel a zavedenie spoločnej tarify voči nečlenským krajinám, ako medzistupeň k spoločnému trhu. Liberalizácia obchodu s poľnohospodárskými produktmi však postupovala pomalšie.

V roku 1968 luxemburský predseda vlády Pierre Verner navrhol prvýkrát zavedenie spoločnej meny.

Po zvrhnutí diktatúr v Grécku, Portugalsku a Španielsku sa v Európe rozširuje demokracia.

V rámci regionálnej politiky sa začínajú presúvať veľké objemy finančných prostriedkov na vytváranie pracovných miest a infraštruktúry v chudobnejších oblastiach.

Vernerová správa z roku 1970 navrhovala zavedenie spoločnej európskej menovej politiky v období 10 rokov.

O rok neskôr Spojené štáty americké devalvovali dolár. Nastala energetická kríza a Vernerov plán sa musel odložiť.

Namiesto spoločnej menovej únie niektoré európske krajiny zaviedli niečo také ako menový had.

Tento menový had zažil počas 7-ročnej existencie niekoľko úprav menových kurzov, ako aj príchod, odchod krajín z tohto menového hada.

1. roky 20.storočia boli v znamení surovinovej a energetickej krízy zapríčinené drastickým obmedzením ropy zo štátov Perzského zálivu. Následné mnohonásobné zvýšenie cien energií a pohonných hmôt sa negatívne premietlo v rastúcich nákladoch európskych podnikov, navyše oslabených zvyšujúcou sa konkurenciou východoázijských výrobcov.

Európske ekonomiky strácali dynamiku a začala sa objavovať chronická nezamestnanosť. Mnohé tradičné priemyselné odvetvia prechádzali krízou, najmä hutný a textilný priemysel, čo ešte viac zvyšovalo sociálne napätie.

Začiatkom 70.rokov sa k tejto kríze pridala ešte menová kríza v podobe rozpadu Brettowoodského menového systému. Pre západoeurópske štáty to znamenalo zrušenie naviazania ich mien na americký dolár a prechod na plavajúci kurz.

Európske hospodárske spoločenstvo získalo v roku 1973 hybnú silu.

Arabsko-izraelsky konflikt v októbri 1973 spúšťa energetickú krízu a hospodárske problémy v Európe.

10.decembra 1974 ako prejav solidarity sa vedúci predstavitelia Európskeho hospodárskeho spoločenstva dohodli na zriadení významného nového fondu v rámci európskej regionálnej politiky. Jeho účelom bolo presúvať peniaze z bohatých do chudobných regiónov a tým zlepšiť infraštruktúru, prilákať investície a vytvoriť pracovné miesta.

V nasledujúcom roku bol zriadený Európsky fond regionálneho rozvoja.

V roku 1979 sa európske štáty rozhodli zamedziť možným veľkým fluktuáciám v menových kurzoch zavedením Európskeho menového systému, čím sa zaviazali udržiavať svoje menové kurzy v stabilných pomeroch. Zaviedla sa taktiež košová menová jednotka, ktorá slúžila k zúčtovaniu medzinárodných menových operácii.

V roku 1979 sa konali prvé demokratické voľby do Európskeho parlamentu. Dovtedy občania Európskeho hospodárskeho spoločenstva nemali možnosť ovplyvňovať politický vplyv Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

V roku 1979 bola zavedená v Európskej únii virtuálna mena ecco. Táto virtuálna mena sa používala ako zúčtovacia jednotka. Členskej štáty sa dohodli udržiavať kurz tejto meny v rámci fluktuáčneho pásma +- 2,25 percenta od centrálnej parity. Tento krok bol začiatkom výmenného mechanizmu s názvom ERM. Pre vlády členských štátov to nebolo vždy jednoduché. Od roku 1979 do roku 1987 sa kurz zmenil 37-krát.

Poľský odborový zväz Solidarita na čele s Lechom Walesom po štrajkoch v gdanských lodeniciach za práva robotníkov a politickú zmenu v lete 1980 sa stáva pojmom v celej Európe a vo svete.

28.februára 1984 bol zavedený európsky výskumný program s názvom Esprit, ktorý je prvým z mnohých výskumných a inovačných programov na európskej úrovni.

V roku 1985 vo vývoji Európskeho hospodárskeho spoločenstva zohralo významnú úlohu mesto Schengen, ktoré sa rozprestiera na hraniciach Nemecka, Francúzska a Luxemburska. V júni 1985 štáty Beneluxu, Francúzska a západného Nemecka tu podpísali tzv. Schengenskú dohodu, ktorá vytvorila spoločný hraničný režim. Stála sa základom konca pásových a colných kontrol na hraniciach Európskej únie.

V roku 1986 podpísali členské štáty Jednotný akt. Cieľom aktu bolo zabezpečiť voľný pohyb osôb, kapitálu, tovaru, služieb do roku 1993.

13.júna 1987 bol spustený program Erasmus s cieľom poskytnúť peniaze univerzitným študentom, ktorí chcú študovať v inej európskej krajine.

V roku 1987 prišiel do Berlína americký prezident Regan a predniesol slová Sovietskemu zväzu.

Tie slová boli nasledujúce: Generálny tajomník Gorbačov, ak hľadáte mier, ak hľadáte prosperitu pre Sovietsky zväz a východnú Európu, ak hľadáte liberalizáciu, príďte sem k tejto bráne. Pán Gorbačov, otvorte túto bránu. Pán Gorbačov, strhnite túto stenu

9.novembra 1989 spadol Berlínsky múr. Berlínsky múr padol a po 28 rokoch dochádzalo k otvoreniu hraníc medzi Východom a Západom. 

Vytvorenie spoločnej menovej únie by malo byť vykonané v 3 etapách. Prvá etapa sa zameriava na zlepšenie spolupráce medzi centrálnymi bankami. Jej začiatok bol stanovený na 1.júla 1990, keď bol plne liberalizovaný pohyb kapitálu v rámci Európskeho spoločenstva.

Cieľom druhej etapy bola hospodárska konvergencia a zavedenie inštitúcii potrebných na jej dosiahnutie. Zmluva zároveň vymedzila konvergenčne kritéria. Jej začiatok bol stanovený na rok 1994. Počas druhej etapy bol zavedený Európsky menový inštitút, ktorý svoju činnosť začal 1.januára 1994. EMI urobil všetky potrebné kroky, aby zodpovednosť za menovú politiku prevzala ECB.

Tento Berlínsky múr bol dlhé roky symbolom studenej vojny a zosobnením železnej opony. Krátko nato sa zrútil aj Sovietsky zväz a socialistické režimy vo východnej a strednej Európe.

Zasadnutie Európskej rady v Luxembursku vyústilo podpísaním Jednotného európskeho aktu, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1987. Jednotný európsky akt do tej doby predstavoval najvýznamnejší zásah do Rímskych zmlúv. Jeho hlavným cieľom bolo dokončenie jednotného trhu do roku 1992.

Jediná krajina, ktorá opustila Európske spoločenstvo, bolo Grónsko, ktoré po získaní nezávislosti od Dánska v roku 1979 rozhodlo na základe referenda opustiť Európske spoločenstvo do roku 1985.

Od roku 1985 funguje schengenský priestor v rámci ktorého môžu ľudia cestovať a vykonávať činnosť bez hraničných kontrol.

Od jeho vzniku v júni 1985 sa na ňom zučastňovalo 5 krajín

V roku 1991 na Balkáne sa začínal rozpad Juhoslávie. Následné vojny spôsobili desiatky tisíc obetí a trvali veľkú časť nasledujúceho desaťročia.

1.januára 1994 vznikol Európsky hospodársky priestor. Dohoda o vytvorení Európskej hospodárskeho priestoru vstúpila do platnosti, čím sa jednotný trh rozšíril na krajiny EZVO.

V roku 1995 Slovenská republika sa pokúša o vstup do Európskej únie, ale nesplnili sme kodanské kritéria, tak tým pádom nás odmietli.

26.marca 1995 v 7 krajinách sa začína bezhraničné cestovanie. V 7 krajinách- Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Luxembursku, Nemecku, Portugalsku a Španielsku nadobúdala účinnosť Schengenská dohoda. Cestujúci sa môžu pohybovať medzi týmito krajinami bez hraničných pasových kontrol.

Podpísaním Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 uzavreli vrcholní európski predstavitelia výraznú reformu zakladajúcich zmlúv. Zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo, pretože integračné aktivity pod touto inštitúciou už dávno presiahli len pôvodné ekonomické zámery.

Mesto Maastricht je mestom narodenia Európskej únie v dnešnom slova zmysle. V roku 1992 sa tu podpisovala Zmluva o Európskej únii. Koniec studenej vojny so sebou priniesol aj nové výzvy ako napríklad migráciu cez hranice z bývalých socialistických krajín a s tým začali vznikať nové bezpečnostné hrozby. V Maastrichtskej dohode sa prvýkrát krelovala jednotná bezpečnostná a zahraničná politika a takisto užšia spolupráca v oblasti spravodlivosti a mimo toho všetkého prvýkrát bolo v tejto zmluve zmienené slovo Európska únia. Dovtedy to bolo vždy iba Spoločenstvo. Dalo by sa povedať, že aj toto nové meno signalizovalo užšiu previazanosť. Maastrichtská dohoda stanovila pravidlá pre stanovenie jednotnej meny. Ak budú mať všetci jednotnú menu, tak ľudia medzi sebou budú obchodovať jednoduchšie. Euro sa stalo takým lepom, ktorý spojil Európu ešte viac dokopy.

Od 90.rokov 20.storočia je prioritou zníženie prebytkov, zvýšenie kvality potravín a podpora udržateľnosti.

V roku 1997 bola prijatá Amsterdamská zmluva, ktorá rozšírila spoluprácu v oblasti Tretieho piliera o spoluprácu v imigračnej politike a ochrane menšín, definovala základné práva občanov Európskej únie a základné princípy spoločnej zahraničnej politiky. Schengenské dohody sa stali súčasťou právneho systému Európskej únie.

V máji 1998 sa stretli členské štáty, aby posúdili ktoré krajiny dosiahli stupeň konvergencie na spoločnú menu. Zároveň vymenovali prezidenta Európskej centrálnej banky a ďalších členov výkonnej rady. ECB vznikla 1.júna 1998. Spolu so všetkými centrálnymi bankami členských štátov ECB vytvorila Európsky systém centrálnych bánk.

1.januára 1999 vzniklo euro a zaviedli sa neodvolateľné kurzy mien členských štátov. Tým pádom vznikla 3.etapa prechodu na spoločnú menu. V 11 krajinách sa zavádzalo euro len na účely obchodných a finančných transakcii. Bankovky a mince sa zaviedli neskôr. Prvými krajinami eurozóny sa stávajú Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko. Dánsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko sa rozhodli, že zatiaľ zostanú mimo. 

V roku 2001 bola prijatá Zmluva z Nice, ktorá predstavovala nové štádium v príprave na rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy, krajiny stredomorskej oblasti a pobaltské krajiny.

V 90.rokoch a na začiatku 21.storočia sa členmi Európskej únie stali Rakúsko, Švédsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Česko , Maďarsko, Slovinsko, Malta, Cyprus, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko.

Dňa 11.septembra 2001 boli Teroristické útoky v Spojených štátoch amerických. Dňa 11.septembra 2001 teroristi uniesli lietadlá a nasmerovali ich do dvoch veží Svetového obchodného centra v New Yorku a budovy Pentagonu vo Washingtone. Zomrelo takmer 3000 ľudí. Krajiny Európskej únie stáli v boji proti medzinárodnému teroru pevne po boku Spojených štátov.

1.januára 2002 v 12 krajinách Európskej únie zaviedli eurobankovky a mince. Eurobankovky a mince sa v 12 krajinách Európskej únie stávali zákonnou menou. Ich razenie, tlač a distribúcia predstavovali rozsiahlu logistickú operáciu. Bankovky sú pre všetky krajiny rovnaké. Mince majú štandardizovanú jednu stranu, druhá strana znázorňuje národne symboly.

1.januára 2002 za veľkých osláv boli do obehu zavedené nové bankovky a mince. Ľudia stáli v radoch pred bankomatmi, aby čo najskôr mali so sebou nové bankovky a mince. Dovtedy bolo euro oficiálnou menou len pre podniky, banky, ale od tých čias patrilo všetkým. 

31.marca 2003 sa uskutočnili operácie na udržanie mieru na Balkáne. Európska únia v rámci svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky uskutočnila mierové operácie na Balkáne- najprv v Macedónsku, neskôr v Bosne a Hercegovine. V obidvoch prípadoch prichádzali mierové sily Európskej únie namiesto jednotiek NATO.

Finančná a hospodárska kríza doľahla na úniu a jej členské štáty v 2008. Viedlo to k zavedeniu viacerých protikrízových opatrení. Vytvorené boli dva finančné mechanizmy. Prvým bol Európsky nástroj finančnej stability tzv. dočasný Euroval. Druhým bol Európsky mechanizmus pre stabilitu nazývaný aj trvalý Euroval.

V roku 2010 Európska únia riešila hospodársku krízu. Po hospodárskej kríze, ktorá sa začala v roku 2008 bojujú viaceré krajiny s problémami v oblasti verejných financií. 16 krajín Európskej únie, ktoré boli členmi eurozóny podporili plán, ktorého cieľom je pomôcť uvedený krajinám zvládnuť ich deficity. Európska únia pomáha viacerým krajinách pri riešení ich ťažkostí a v záujme vytvorenia bezpečnejších a spoľahlivejších bánk zriaďuje bankovú úniu.

10.decembra 2012 Európska únia preberala Nobelovu cenu za mier.

 V novembri 2015 sa uskutočnili teroristické útoky v Európe. Vo viacerých európskych krajinách došlo k teroristickým útokom. Európska únia a jej členské štáty prijímajú opatrenia na riešenie všetkých aspektov tejto teroristickej hrozby.

12.decembra 2015 sa uskutočnila Parížska dohoda o zmene klímy. Na konferencii OSN v Paríži uzavrelo 195 krajín novú dohodu o zmene klímy. Európska únia zohrala v tomto procese kľučovú úlohu. Táto dohoda zahŕňa akčný plán na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod 2 stupne Celzia v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia.

V decembri 2015 v Európe žiada o azyl viac ako milión ľudí. Mnohí ľudia utekajú pred občianskou vojnou v Sýrii a potrebujú medzinárodnú ochranu. Vedúci predstavitelia Európskej únie zintenzivňujú úsilie o posilnenie kontroly vonkajších hraníc a zníženie počtu žiadateľov o azyl prostredníctvom spolupráce so susednými štátmi napríklad s Tureckom.

V priebehu rokov sa k pôvodným 6 krajinám pridalo ďalších 22 krajín.

Spojené kráľovstvo, doterajší členský štát Európskej únie, konalo dňa 23.júna 2016 referendum o členstve štátu v Európskej únii. Voliči hlasovali nadpolovičnou väčšinou za vystúpenie z Európskej únie.

Nasledujúce ráno 24.júna 2016 rezignoval vtedajší premiér David Cameron a vo funkcii ho vystriedala ministerka vnútra Theresa Mayová.

V roku 2017 začali oficiálne jednania Spojeného kráľovstva s orgánmi Európskej únie o podmienkach vystúpenia.

V decembri 2019 sa začala cesta ku klimaticky neutrálnej Európe. V tomto období sa zvyšovali obavy verejnosti v súvislosti s klimatickou krízou. K zvýšenému záujmu o klímu prispievalo aj rastúce a čoraz aktívnejšie medzinárodne mladežnícke hnutie. Do funkcie nastupuje nová komisia, ktorá stanovuje pevný cieľ urobiť z Európy do roku 2050 klimaticky neutrálny kontinent a to pomocou novej stratégie rastu, Európskej zelenej dohody.

Spojené kráľovstvo 1.februára 2020 z Európskej únie vystúpilo.

V roku 2020 má NATO 30 členov z toho 21 krajín Európskej únie.

Európska únia má v súčasnosti 27 členských štátov a 24 úradných jazykov.

Euro je oficiálnou menou v 20 krajinách Európskej únie.

Schengenský priestor dnes združuje 23 krajín Európskej únie a 4 krajiny mimo Európskej únie.

V súčasnosti má Európska únia osobitné vzťahy tohto druhu so 79 krajinami v Afrike, v regiónoch Karibiku a Tichomoria a pracuje na vybudovaní silnejšieho partnerstva s Afrikou s cieľom riešiť výzvy spoločné pre oba kontinenty.

Pandémia ochorenia Covid-19 vyvoláva závažné ohrozenie verejného zdravia a bezprecedentné hospodárske spomalenie. Európska únia a jej členské štáty spolupracujú na tom, aby podporili systémy zdravotnej starostlivosti, zamedzili šíreniu vírusu a zabezpečili vakcíny pre ľudí v Európskej únii aj mimo nej.

V apríli 2021 bolo otvorenie Konferencie o budúcnosti Európy. Toto bezprecedentné podujatie participatívnej demokracie ponúkalo občanom Európskej únie jedinečnú príležitosť vyjadriť sa a pomôcť formovať budúcnosť Európskej únie.

Vo februári 2022 Rusko napadlo Ukrajinu. Európska únia a jej medzinárodní partneri dôrazne odsudzujú neodôvodnenú a nevyprovokovanú útočnú vojnu Ruska. Európska únia prijíma súbor tvrdých sankcií voči Rusku a poskytuje finančnú, humanitárnu, vojenskú a inú pomoc Ukrajine.

1. Aká je geografia Európskej únie?

Najvyššou horou Európskej únie je Mont Blanc, ktorého vrchol leží na pomedzí Francúzska a Talianska. Najväčším jazerom je Vanern na juhu Švédska. Najdlhšou riekou Európskej únie je Dunaj.

1. Aké je podnebie Európskej únie?

Európska únia sa nachádza prevažne v miernom klimatickom pásme, severné oblasti Fínska spadajú do subarktického pásma a Stredomorie do pásma subtropického. Jednotlivé krajiny Európskej únie majú rozmanité klimatické podmienky.

Napríklad v Helsinkách je priemerná teplota v januári -5,6 stupňa Celzia a v júli 17,8 stupňa Celzia, naproti tomu na Malte je priemerná teplota v januári 12,8 a v júli 25,6 stupňa Celzia.

1. Aké sú inštitúcie Európskej únie?

Inštitúcie Európskej únie sú Rada Európskej únie, Európska komisia, Európsky parlament, Európska rada.

1. Aké je vysvetlenie týchto inštitúcii Európskej únie?
2. Rada Európskej únie

Rada Európskej únie je rozhodujúcou inštitúciou Európskej únie a zastupuje záujmy členských štátov na európskej úrovni.

Rada Európskej únie sa skladá z ministrov vlád jednotlivých štátov, ktorí sa schádzajú podľa potreby. Najčastejšie zasadnutia majú ministri poľnohospodárstva, ministri financií a ministri zahraničných vecí. Rokovania prebiehajú v Bruseli a Luxemburgu.

Rada rozhoduje buď jednomyseľne, kvalifikovanou, dvojtretinovou alebo jednoduchou väčšinou hlasov.

1. Európska komisia

Európska komisia sleduje záujmy Európskej únie ako celku, komisári teda nemajú prihliadať k záujmom jednotlivých krajín.

Európska komisia vypracúva taktiež návrh rozpočtu Európskej únie a kontroluje jeho plnenie.

Ďalej komisia zastupuje Európsku úniu pri medzinárodných rokovaniach a má právo vyjednávať s tretími štátmi dohody. Má významné právomoci pri príjmani nových členov do únie a zaisťuje kontakty s nečlenskými štátmi Európskej únie.

Na základe Zmluvy z Nice má každá krajina jedného komisára, v súčasnosti ich je teda 27.

Európska komisia rozhoduje na základe väčšiny hlasov.

Sídlo má v Bruseli.

1. Európsky parlament

Európsky parlament pôsobí ako spoluzákonodárca a spolu s Radou má právomoc prijímať a meniť legislatívne návrhy a rozhodovať o rozpočet Európskej únii.

Európsky parlament funguje ako kontrolný a poradný orgán Európskej únie.

Schvaľuje zloženie Európskej komisie a má právo kontrolovať jej činnosť, podieľa sa na tvorbe zákonov, vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami a príjimaním nových členských štátov. Má taktiež právomoci v oblasti spoločného rozpočtu Európskej únie.

Európsky parlament má 705 poslancov vrátane predsedu, ktorí sú od roku 1979 volení obyvateľmi.

Európsky parlament ďalej obsahuje 7 politických strán, 27 výborov, 49 delegácii.

Poslanci Európskeho parlamentu vo výboroch pripravujú podklady na plenárne schôdze parlamentu.

Delegácie parlamentu udržiavajú vzťahy a vymieňajú si informácie s parlamentnými krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie.

 Európskej únie na obdobie päť rokov. Poslanci majú teda možnosť združovať sa do poslaneckých klubov na základe politickej príslušnosti, nie sú preto rozsadení podľa národností.

Sídlom Európskej parlamentu je Štrasburg, ale parlament taktiež pracuje v Bruseli a Luxemburgu.

Európsky parlament sa uznáša prostou väčšinou.

Je jedinou nadnárodnou inštitúciou, ktorej poslanci sú volení v demokratických, priamych a všeobecných voľbách v jednotlivých členských štátoch Európskej únie.

Každá politická skupina si stanovuje vlastné priority odrážajúce otázky, ktoré ich voliči považujú za kritické.

Politické skupiny pred každým hlasovaním v pléne preskúmavajú správy vypracované parlamentnými výbormi a predkladajú k ním pozmeňovacie návrhy.

V nadväznosti na túto vnútornú diskusiu príjme politická skupina svoju pozíciu. Žiadneho poslanca Európskeho parlamentu nemožno nútiť, aby hlasoval určitým spôsobom.

1. Európska rada

Európska rada je najvyšší politický orgán Európskej únie a zasadá dva razy do roka.

Skladá sa z hláv štátov a predsedov vlád členských štátov Európskej únie.

Rozhoduje o najzávažnejších politických a ekonomických otázkach a vymedzuje smery, ktorými sa únia má uberať.

1. Aké sú ďalšie inštitúcie Európskej únie?

Ďalšie inštitúcie Európskej únie sú súdny dvor, Európska investičná banka, Európsky investičný fond, Európsky ombudsman a Európska centrálna banka.

1. Aké je vysvetlenie ďalších inštitúcii Európskej únie?
2. Európsky súdny dvor

Európsky súdny dvor dbá na dodržiavanie európskej práva a je významným kontrolným orgánom Európskej únie. Má sídlo v Luxemburgu.

1. Európska investičná banka

Európska investičná banka poskytuje verejným i súkromným subjektom dlhodobé pôžičky na kapitálové investície. Sídlo banky je v Luxembursku, s pobočkámi v Aténách, Lisabone, Londýne, Madride a Ríme.

1. Európsky investičný fond

Európsky investičný fond pomáha s rozšírovaním transeurópskych infraštruktúr a poskytuje záruky na pôžičky malým a stredným podnikom. Sídli v Luxemburgu.

1. Európsky ombudsman

Európsky ombudsman sa zaoberá sťažnosťami na činnosť orgánov a inštitúcii Európskej únie. Sídli v Štrasburgu.

1. Európska centrálna banka

Európska centrálna banka je kľučovou inštitúciou pre činnosť Európskej menovej únii. Sídli vo Frankfurte nad Mohanom.

1. Aké sú významné poradné a konzultatívne orgány Európskej únie?

Významné poradné a konzultatívne orgány Európskej únie sú Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov.

1. Aká je funkcia plenárneho zasadnutia a generálneho sekretariátu?

Počas plenárnych schôdzí hlasujú poslanci Európskeho parlamentu o európskych právnych predpisoch a počas rozpráv zaujímajú pozície k aktuálnym otázkam.

Poslanci sedia zoskupení podľa politických strán. Tí, ktorí nepatria do žiadnej politickej strany, sedia medzi nezaradenými poslancami.

Existujú dva zasadacie poriadky, jeden pre rokovaciu sálu v Štrasburgu a druhý pre rokovaciu sálu v Bruseli. Aktualizuje sa pred každou plenárnou schôdzou.

Čísla miest sú v Štrasburgu iné ako v Bruseli a z technických alebo organizačných dôvodov si môže poslanec príležitostne sadnúť na iné miesto.

Pravidlá týkajúce sa prideľovania miest v rokovacích sálach stanovuje Konferencia predsedov.

Predsedovia politických skupín sedia v prvom rade v polkruhu oproti predsedovi Európskeho parlamentu.

V treťom rade sedia členovia Predsedníctva.

Ďalšie miesta v rámci politických skupín sa obyčajne prideľujú podľa abecedného poradia.

Plány rokovacích sál obsahujú zoznam s číslami miest a mien príslušných poslancov, ktorí na daných miestach sedia a abecedné poradie poslancov s číslom miesta, ktoré im bolo pridelené.

Generálny sekretariát poskytuje podporu pri práci poslancov Európskeho parlamentu a orgánov Parlamentu.

1. Aké je súčasne vedenie Európskej únie?
2. Predseda Európskeho parlamentu

Predsedníčka Európskeho parlamentu je Roberta Metsolová. Funkčné obdobie má od januára 2022 do júna 2024. Predsedníčku volia poslanci Európskeho parlamentu.

Úlohou predsedu Európskeho parlamentu je zabezpečiť riadne uplatňovanie pravidiel fungovania Európskeho parlamentu, dohliadať na rozličné činnosti a výbory Európskeho parlamentu, zastupovať Európsky parlament vo všetkých právnych záležitostiach a v medzinárodných vzťahoch a s konečnou platnosťou schvaľovať rozpočet Európskeho parlamentu.

1. Predseda Európskej rady

Predseda Európskej rady je Charles Michel. Funkčné obdobie má od júna 2022 do novembra 2024. Úlohou predsedu Európskej rady je zabezpečovať prípravu a plynulosť práce Európskej rady vo vzťahu k jej úlohe stanovovať všeobecné politické smerovanie a priority Európskej únie- v spolupráci s Komisiou, snaha o dosiahnutie súdržnosti a konsenzu v rámci Europskej rady, zabezpečovanie zastupovania Európskej únie navonok vo veciach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

1. Predseda Európskej komisie

Predsedníčka Európskej komisie je Ursula van der Leyenová. Funkčné obdobie má od decembra 2019 do októbra 2024.

Predsedníčku menujú lídri členských štátov ( hlavy štátov alebo predsedovia vlád krajín Európskej únie po schválení zo strany Európskeho parlamentu.

Úlohou predsedu Európskej komisie je vydávať politické usmernenia pre prácu Komisie, zvolávať a predsedať kolégiám komisárov, zodpovedať za vykonávanie politík Európskej únie Komisiou, zúčastňovať sa na zasadnutiach skupiny G7 a zúčastňovať sa na najvýznamnejších rokovaniach na pôde Európskeho parlamentu a na zasadnutiach zástupcov členských štátov v rámci Rady Európskej únie.

1. Predsedníctvo Rady Európskej únie

Rada Európskej únie združuje zástupcov štátov ( ministrov), ktorí spoločne prijímajú predpisy Európskej únie. Rada Európskeho únie nemá stáleho predsedu. Jej činnosti riadi krajina, ktorá práve predsedá celej Európskej únii. Rada Európskej únie sa mení každých 6 mesiacov. Zástupcovia predsedníckej krajiny napríklad predsedujú zasadnutiam Rady Európskej únie.

Jej úlohou je konať ako nestranný sprostredkovateľ a podnecovať diskusie o právnych predpisoch Európskej únie medzi krajinami Európskej únie v Rade.

1. Aká je ekonomika Európskej únie?

V roku 2006 bol súčet HDP členských štátov Európskej únie najväčší na svete a predstavoval hodnotu 13,84 bilióna USD.

1. Aké sú príjmy a výdavky Európskej únie?

Príjmy rozpočtu tvoria prevažne odvody založené na HDP členských krajín ďalej potom colné poplatky a poľnohospodárske dovozné dávky.

Výdavky rozpočtu tvoria výdavky na poľnohospodárstvo, štrukturálne fondy a kohézny fond, zahraničné aktivity, administratívu, rezervy a predvstupovú pomoc.

1. Aké sú ciele Európskej únie?

Ciele Európskej únie sú nasledujúce a to presadzovanie mieru, hodnôt, blaha svojich občanov, ponúkanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, vytváranie vnútorného trhu, dosiahnutie udržateľného rozvoja, ochrana životného prostredia a zlepšovanie jeho kvality, podpora vedeckého a technického pokroku, boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, podpora sociálnej spravodlivosti, zlepšovanie hospodárskej, sociálnej, územnej súdržnosti, rešpektovanie bohatej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a vytváranie hospodárskej a menovej únie, ktorej menou je euro.

1. Aké sú ciele Európskej únie vo vzťahoch zvyšku sveta?

Ciele Európskej únie vo vzťahoch zvyšku sveta sú podpora a presadzovanie svojich hodnôt a záujmov, prispievanie k mieru, bezpečnosti a udržateľného rozvoja Zeme, prispievanie k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov a dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva.

1. Aké sú hodnoty Európskej únie?

Hodnoty Európskej únie sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a ľudské práva.

1. Aké je vysvetlenie týchto hodnôt Európskej únie?
2. Ľudská dôstojnosť

Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať, pričom predstavuje skutočné východisko základných práv.

1. Sloboda

Sloboda pohybu dáva občanom právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať v rámci únie. Osobné slobody, ako je rešpektovanie súkromného života, sloboda myslenia, náboženského vyznania, zhromažďovania, prejavu a právo na informácie sú chránené Chartou základných práv Európskej únie.

1. Demokracia

Fungovanie Európskej únie je založené na zastupiteľskej demokracii. Európsky občan automaticky požíva politické práva. Každý dospelý občan Európskej únie má právo byť volený a hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu.

1. Rovnosť

Rovnosť znamená rovnaké práva pre všetkých občanov pred zákonom. Zásada rovnosti medzi ženami a mužmi je základom všetkých európskej politík a európskej integrácie. Uplatňuje sa vo všetkých oblastiach. Zásada rovnakej mzdy za rovnakú prácu bola zahrnutá do Rímskej zmluvy z roku 1957.

1. Právny štát

Európska únia je založená na zásade právneho štátu. Všetka činnosť Európskej únie vychádza zo zmlúv, na ktorých sa krajiny Európskej únie dobrovoľne a demokraticky dohodli. Právo a spravodlivosť chráni nezávisle sudníctvo. Krajiny Európskej únie odovzdali najvyššiu súdnu právomoc Európskemu súdnemu dvoru, ktorého rozsudky musia všetci dodržiavať.

1. Ľudské práva

Ľudské práva sú chránené Chartou základných práv Európskej únie. Patria medzi ne právo na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženstva, viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, právo na ochranu osobných údajov a právo na prístup k spravodlivosti.

1. Aké sú hlavné európske zmluvy?

Hlavné európske zmluvy sú Lisabonská zmluva, Zmluva z Nice, Amsterdamská zmluva, Zmluva o Európskej únii- Maastrichtská zmluva, Jednotný európsky akt, Zmluva o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev- Bruselská zmluva, Rímske zmluvy: zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve a EURATOM-e, Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

1. Aké je vysvetlenie týchto hlavných európskych zmlúv?
2. Lisabonská zmluva

Dátum podpisu Lisabonskej zmluvy bol 13.decembra 2007, dátum nadobudnutia učinnosti Lisabonskej zmluvy bol 1.decembra 2009.

Účelom Lisabonskej zmluvy je umožniť, aby sa Európska únia stala demokratickejšou, účinnejšou a schopnou lepšie reagovať na globálne problémy ako je napríklad zmena klímy.

Hlavné zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva boli posilnenie postavenia Európskeho parlamentu, zmena spôsobu hlasovania v Rade, trvalá pozícia predsedu Európskej rady, nová funkcia nazvaná vysoký predstaviteľ únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a nová Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

Lisabonská zmluva prehľadným spôsobom upravuje výlučné právomoci Európskej únie, právomoci členských štátov Európskej únie a spoločné právomoci.  

Ciele a hodnoty Európskej únie sú stanovené v Lisabonskej zmluve.

Zmluva o ústave pre Európu, ktorá bola podpísaná v roku 2004, mala podobné ciele ako Lisabonská zmluva, nikdy však nebola ratifikovaná vo všetkých štátoch Európskej únie.

1. Zmluva z Nice

Dátum podpisu Zmluvy z Nice bol 26.februára 2001, dátum nadobudnutia účinnosti Zmluvy z Nice bol 1.februára 2003.

Účelom tejto zmluvy bolo reformovať inštitúcie tak, aby Európska únia mohla efektívne fungovať aj po zvýšení členských štátov na 25.

Hlavné zmeny, ktoré priniesla Zmluva z Nice boli metódy na zmenu zloženia Komisie a prepracovanie spôsobu hlasovania v Rade.  

1. Amsterdamská zmluva

Dátum podpisu Amsterdamskej zmluvy bol 2.októbra 1997, dátum nadobudnutia účinnosti Amsterdamskej zmluvy bol 1.máj 1999.

Účelom Amsterdamskej zmluvy bolo reforma inštitúcii Európskej únie v rámci príprav na pristúpenie nových členských štátov.

Hlavné zmeny, ktoré priniesla Amsterdamská zmluva boli zmena, prečíslovanie a konsolidácia zmluvy o Európskej únii a zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve. Priniesla väčšiu transparentnosť prijímania rozhodnutí, rozšírenie používania riadneho legislatívneho postupu.

1. Zmluva o Európskej únii- Maastrichtská zmluva

Dátum podpisu Maastrichtskej zmluvy bol 7.februára 1992, dátum nadobudnutia účinnosti Maastrichtskej zmluvy bol 1.novembra 1993.

Účelom Maastrichtskej zmluvy bolo príprava európskej menovej únie a zavedenie prvkov politickej únie ako je občianstvo, spoločná zahraničná politika v oblasti vnútorných záležitosti.

Hlavné zmeny, ktoré priniesla Maastichtská zmluva boli zriadenie Európskej únie a zavedenie spolurozhodovacieho postupu, posilnenie postavenia parlamentu pri rozhodovaní. Taktiež priniesla nové formy spolupráce medzi vládami Európskej únie, napríklad v oblasti obrany a spravodlivosti a vnútorných vecí.

1. Jednotný európsky akt

Dátum podpisu Jednotného európskeho aktu bol 17.februára 1986 v Luxemburgu a 28.februára 1986 v Haagu. Dátum nadobudnutia účinnosti Jednotného európskeho aktu bol 1.júla 1987.

Účelom Jednotného európskeho aktu bolo reforma inštitúcii v príprave na členstvo Portugalska a Španielska a zrýchlenie rozhodovacieho postupu kvôli zavedeniu jednotného trhu.

Hlavné zmeny, ktoré priniesol Jednotný európsky akt boli rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade a zavedenie postupu spolupráce a postupu súhlasu, ktoré posilnili postavenie Európskeho parlamentu.

1. Zmluva o vytvorení spoločnej Rady o spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev- Bruselská zmluva

Dátum podpisu Bruselskej zmluvy bol 8.apríla 1965, dátum nadobudnutia účinnosti Bruselskej zmluvy bol 1.júla 1967.

Účelom Bruselskej zmluvy bolo zlúčenie hlavných európskych inštitúcii.

Hlavná zmena, ktorú priniesla Bruselská zmluva bola vytvorenie spoločnej Komisie a Rady pre všetky tri Európske spoločenstva.

Zmluva bola zrušená Amsterdamskom zmluvou.

1. Rímske zmluvy: zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve a EURATOM-e

Dátum podpisu tejto zmluvy bol 25.marca 1957, dátum nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy bol 1. januára 1958.

Účelom tejto zmluvy bolo zriadenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atomóvu energiu.

Hlavná zmena, ktorá nadobudla táto zmluva bola rozšírenie európskej integrácie na oblasť všeobecnej hospodárskej spolupráce.  

1. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele

Dátum podpisu tejto zmluvy bol 18.apríl 1951, dátum nadobudnutia učinnosti tejto zmluvy bol 23.júl 1952, dátum uplynutia platnosti tejto zmluvy bol 23.júl 2002.

Účelom tejto zmluvy bolo vytvorenie previazanosti ťažby uhlia a výroby ocele, aby sa predišlo mobilizácii armády jednej krajiny bez vedomia ostatných štátov. Odstránila sa tým nedôvera a napätie po druhej svetovej vojne.

1. Aká je charakteristika pojmu rozširovanie?

K rozširovaniu dochádza pri vstupe nových krajín do Európskej únie.

1. Aké sú výhody pre krajiny vstupujúce do Európskej únie?

Rozšírenie prináša novým členským štátom množstvo výhod vrátane politickej stability, slobody pre občanov, intenzívnejšieho obchodu prostredníctvom prístupu na jednotný trh, zvýšeného financovania, investícii a prísnejších sociálnych, enviromentálnych a spotrebiteľských noriem.

1. Aké sú prínosy pre Európsku úniu?

Rozšírenie je prínosom aj pre Európsku úniu pretože znamená zvýšenie prosperity a vytváranie príležitostí pre európskych občanov a európske podniky, silnejší hlas na svetovej scéne, väčšiu kultúrnu rozmanitosť, podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv a investíciu do mieru a bezpečnosti v Európe.

1. Ktoré krajiny môžu vstúpiť do Európskej únie?

Do Európskej únie môže vstúpiť každá európska krajina, ak splní kritéria členstva, známe aj ako kodanské kritéria.

Napríklad krajiny, ktoré chcú vstúpiť do Európskej únie musia mať stabilné inštitúcie, fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť prevziať záväzky vyplyvajúce z členstva v Európskej únii.

1. Aké sú kroky prístupového procesu?

Kroky prístupového procesu sú kandidatúra, rokovania o členstve a pristúpenie.

1. Aká je história rozširovania?

25.marca 1957 zakladajúci členovia boli Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.

1.januára 1973 Do Európskej hospodárskeho spoločenstva vstupujú Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo.

1.januára 1981 Počet členských krajín Európského hospodárskeho spoločenstva je po vstupe Grécka už dvojciferný.

1.januára 1986 Do Európskeho hospodárskeho spoločenstva vstupujú Španielsko a Portugalsko. Počet členských štátov tak vstupol na 12.

1.januára 1995 Do Európskej únie nástupcu Európskeho hospodárskeho spoločenstva vstupujú Rakúsko, Fínsko a Švédsko.

1. mája 2004 Do Európskej únie vstúpilo 10 nových krajín a to Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko. Išlo o najväčšie rozšírene, pokiaľ ide o obyvateľov krajín a počet krajín.

1.januára 2007 Do Európskej únie vstupujú Bulharsko a Rumunsko.

1.júla 2013 Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie pri zatiaľ poslednom rozšírení.

1. Aké sú kandidátske krajiny Európskej únie?

Kandidátske krajiny Európskej únie sú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina.

33.Aká je charakteristika potenciálnej kandidátskej krajiny?

Potenciálna kandidátska krajina je krajina, ktorá požiadala o vstup do Európskej únie, ale ešte jej nebol udelený štatút kandidátskej krajiny.

1. Aký je príklad potenciálnej kandidátskej krajiny?

Príkladom potenciálnej kandidátskej krajiny je Kosovo.

1. Aké je stručné vyjadrenie kľúčových citácií Schumanovej deklarácie?

Kľúčové citácie Schumanovej deklarácie sú nasledujúce:

Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerne nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú.

Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu.

Spoločné využívanie výroby uhlia a ocele by malo... zmeniť osudy oblastí už dlho zasvätených výrobe prostriedkov na vedenie vojen, ktorých boli najbezprostrednejšími obeťami.

1. Ako je to s hymnou Európskej únie?

Melódia symbolizujúca Európsku úniu pochádza z 9.symfónie d mol, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven ako hudobný podklad pre verše Schillerovej ódy na radosť z roku 1785. Hymna nesymbolizuje len Európsku úniu, ale aj Európu v širšom zmysle. Báseň óda na radosť vyjadruje Schillerovu idealistickú víziu, ktorú zdieľal aj Beethoven, že všetci ľudia sa stanú bratia. V roku 1972 si Rada Európy vybrala Beethovenovu odu na radosť za svoju hymnu.

V roku 1985 predsedovia vlád a hlavy členských štátov Európskej únie schválili prijatie skladby za oficiálnu hymnu Európskej únie.

Hymna nemá žiadny text, pozostáva iba z hudby. Táto hymna vyjadruje v univerzálnom jazyku hudby ideály slobody, mieru a solidarity, ktoré sú spoločné pre celú Európu.

Európska hymna v žiadnom prípade nenahrádza národné hymny členských štátov Európskej únie, skôr oslavuje ich spoločné hodnoty. Hymna sa hrá na oficiálnych slávnostiach, ktoré súvisia s Európskou úniou, a všeobecne na všetkých druhoch podujatí európskeho charakteru.

1. čo si Európska únia pripomína 9.mája?

Európska únia si pripomína Deň Európy. Deň Európy je oslavou mieru a jednoty v Európe. Tento deň si Európska únia pripomína výročie historickej Schumanovej deklarácie. V nej je načrtnutá myšlienka novej formy politickej spolupráce v Európe, pri ktorej by sa vojna medzi európskymi národmi stála nemysliteľnou. Návrh Roberta Schumanna sa považuje za začiatok budovania spoločenstva krajín, ktoré dnes nazývame Európskou úniou.

1. Ako je to s Európskou vlajkou?

Európska vlajka je symbolom nielen Európskej únie, ale takisto jednoty Európy a európskej identity v širšom zmysle slova.

Európsku vlajku tvorí 12 zlatých hviezd na modrom pozadí. Hviezdy symbolizujú ideály jednoty, solidarity a harmónie medzi ľudmi v Európe. Ich počet nesúvisí s počtom členských štátov, kruh však vyjadruje ich jednotu.

Číslo 12 hviezd na Európskej vlajke znazorňuje dokonalosť a jednotu. Kruhové znazornenie hviezd má signalizovať solidaritu a harmóniu medzi Európanmi. 

1. Aká je história európskej vlajky?

História vlajky sa datuje od roku 1955.

Európsky parlament v roku 1983 rozhodol, že vlajkou Spoločenstiev by mala byť vlajka, ktorú používa Európska únia.

V roku 1985 prijali lídri Európskej únie vlajky za oficiálny symbol Európskych spoločenstiev, z ktorých sa neskôr stala Európska únia.

Pri príležitosti 30.výročia rozhodnutia lídrov Európskej únie o prijatí vlajky s 12 hviezdami za symbol Európskej únie vydáva 19 krajín eurozóny osobitnú pamätnú mincu.

1. Aké je motto Európskej únie?

Motto Európskej únie je Zjednotení v rozmanitosti.

1. Kedy bolo prijaté toto motto Európskej únie?

Toto motto Európskej únie bolo prijaté v roku 2000.

1. Ako je to s jazykmi Európskej únie?

Európsku úniu charakterizuje kultúrna a jazyková rozmanitosť a jazyky, ktorými sa hovorí v členských štátoch Európskej únie, sú neodmysliteľnou súčasťou Európskej kultúrneho dedičstva. Európska únia preto vo svojich programoch a pri práci svojich inštitúcii podporuje viacjazyčnosť.

Právne akty a ich súhrny sú k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

Zasadnutia Európskej rady a Rady Európskej únie sa tlmočia do všetkých úradnych jazykov Európskej únie. Poslanci Európskeho parlamentu majú pri vystúpeniach v Parlamente právo používať ktorýkoľvek úradný jazyk Európskej únie.

Práve tu vstupujú do hry konferenční tlmočníci a prekladatelia, vďaka ktorým možno porozumieť hovorenému a písanému slovu vo všetkých 24 úradných jazykoch Európskej únie a v prípade potreby aj v iných jazykoch.

42.Aké sú jazykové pravidlá Európskej únie?

Pravidlá o používaní jazykov v inštitúciách Európskej únie určuje jednomyseľne Rada prostredníctvom nariadení prijatých v súlade s článkom 342 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení číslo 1, v ktorom sa stanovuje, že inštitúcie majú 24 úradných a pracovných jazykov.

Napriek tomu, že Spojené kráľovstvo vystúpilo z Európskej únie, angličtina zostáva úradným jazykom Európskej únie.

V nariadení č. 1 sa stanovujú pravidlá o jazykoch, v ktorých sa musia vypracúvať a uverejňovať právne predpisy Európskej únie, ako aj o jazykoch dokumentov zasielaných medzi inštitúciami Európskej únie a verejnosťou alebo medzi inštitúciami a členskými štátmi. Inštitúcie Európskej únie sú oprávnene, aký jazykový režim budú interne uplatňovať.

1. Aké sú úradne jazyky Európskej únie?

Úradné jazyky Európskej únie sú angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švedština a taliančina.

1. Aká je jedna základná zásada Európska únie?

Jednou zo základných zásad Európskej únie je viacjazyčnosť.

1. Aký je cieľ tejto politiky?

Cieľom tejto politiky je komunikovať s občanmi v ich vlastných jazykoch, ochrana bohatej jazykovej rozmanitosti Európy a podpora jazykového vzdelávania v Európe.

1. Aká je význam rozpočtu Európskej únie?

Rozpočet Európskej únie je kombináciou zdrojov na európskej úrovni a krajinám Európskej únie umožňuje dosiahnuť viac, než by dosiahli osamote. Rozpočet takisto pomáha šetriť verejné financie.

Rozpočet Európskej únie je v zásade investičným rozpočtom. Dopĺňa národné rozpočty Európskej únie, keďže jeho hlavným cieľom je podporovať rast a konkurenciaschopnosť na širšej európskej úrovni.

Financuje aktivity akými sú rozvoj vidiecky ch oblastí, podpora súdržnosti a zachovanie životného prostredia, podpora vzdelávania a výskumných programov, ochrana vonkajších hraníc, zintenzívňovanie rozvojovej spolupráce a podpora ľudských práv.

1. Aká je funkcia dlhodobého rozpočtu?

V dlhodobom rozpočtovom pláne známom ako viacročný finančný rámec sa zvyčajne vymedzujú výdavkové priority a obmedzenia na sedemročné obdobie.

1. Na akú dobu sa vymedzuje ročný rozpočet?

Každý rok sa prerokúva a prijíma nový rozpočet.

1. Aké orgány Európskej únie rozhodujú o výške a použití rozpočtu Európskej únie?

O použití a výške rozpočtu Európskej únie rozhoduje Komisia, Rada a Parlament.

1. Kto je zodpovedný za správu rozpočtu Európskej únie?
2. čo zahŕňa balík rozpočtu Európskej únie?

Tento balík zahŕňa návrhy na nariadenie viacročného finančneho rámca, rozhodnutie o vlastných zdrojoch a odvetvové právne predpisy týkajúce sa všetkých programov financovania z prostriedkov Európskej únie.

1. Aké sú príjmy Európskej únie?

Zdroje príjmov Európskej únie zahŕňajú príspevky členských krajín, dovozné clá na výrobky z krajín mimo Európskej únie, nový príspevok založený na nerecyklovanom odpade z plastových obalov a pokuty udelené podnikom, ktoré nedodržiavajú Európskej únie.

1. Z čoho je financovaný rozpočet Európskej únie?

Rozpočet Európskej únie je financovaný najmä z vlastných zdrojov Európskej únie, ktoré sú doplnené o ďalšie zdroje príjmov.

1. Z akej zásady vychádza rozpočet Európskej únie?

Rozpočet Európskej únie vychádza zo zásady, že výdavky musia zodpovedať príjmom.

1. Z akých zdrojov sa financuje rozpočet Európskej únie?

Rozpočet Európskej únie sa financuje z týchto zdrojov a to podiel na hrubom národnom dôchodku, dovozné clá na výrobky mimo Európskej únie, malá časť dane z pridanej hodnoty vybranej v každej krajine Európskej únie, príspevok založený na množstve nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každej krajine a ostatné príjmy vrátane príspevkov tretích na určité programy, z úrokov z omeškania a pokút, ako aj z prípadného prebytku z predchádzajúceho roka.

1. Aké sú výdavky rozpočtu Európskej únie?

Z rozpočtu Európskej únie sa financujú rôznorodé činnosti od rozvoja vidieckych oblastí a zachovania životného prostredia po ochranu vonkajších hraníc a podporu ľudských práv.

1. Ako je to so správou finančných prostriedkov Európskej únie?

Počas obdobia rokov 2021-2027 vnútroštátne orgány budú spoločne s Európskou komisiou spravovať približne tri štvrtiny rozpočtových výdavkov.

Počas obdobia rokov 2021-2027 Európska komisia a jej agentúry a delegácie budú spravovať približne 18 percent rozpočtu Európskej únie.

 Iné medzinárodne organizácie, národné agentúry alebo krajiny mimo Európskej únie budú spravovať 8 % rozpočtu.

1. Na čo sa používajú finančné prostriedky z rozpočtu Európskej únie?

V súčasnosti je najväčší podiel rozpočtu určený na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii.

Rozpočet na rok 2023 umožní Európskej únii mobilizovať značné finančné prostriedky na zmiernenie závažných dôsledkov ruskej útočnej vojny voči Ukrajine, a to v samotnej Ukrajine, ako aj v južnom susedstve a v členských štátoch.

Podporí sa tým aj prebiehajúca udržateľná obnova po pandémii koronavírusu a zachránia a vytvoria sa pracovné miesta.

Významnú časť rozpočtu tvorí aj budovanie ekologickejšej a odolnejšej Európy, zabezpečenie úspešnej digitálnej transformácie a podpora inovácii.

Medzi ďalšie oblastí výdavkov patrí boj proti nelegálnej migrácii, zlepšenie riadenia hraníc a zvýšenie bezpečnosti.