Európska únia – Európska únia, dejiny, geografia II

Európska únia – Európska únia, dejiny, geografia II

1. Aké sú fázy rozpočtového procesu?

Fázy rozpočtového procesu sú návrh rozpočtu, stanovisko Rady, stanovisko Parlamentu, spoločný návrh, zmierovanie a schválenie.

1. Kedy sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu?

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa uskutočnia od štvrtka 6.júna do nedele 9.júna 2024.

1. Ako často sa uskutočňujú voľby do Európskeho parlamentu?

Voľby do Európskeho parlamentu, ktorý je jediným priamo voleným nadnárodným zhromaždením na svete, sa konajú každých päť rokov.

1. Aké majú právomoci zvolení poslanci do Európskeho parlamentu.

Zvolení poslanci zastupujú naše záujmy a môžu formovať nové právne predpisy Európskej únie a rozhodovať o nich. Hlasujú o nových obchodných dohodách, kontrolujú inštitúcie Európskej únie a to ako sa vynakladajú peniaze daňových poplatníkov.

1. Ako sa vymenúvajú vedúci predstavitelia Európskej únie?

Po voľbách Európsky parlament hlasuje o schválení nového predsedu Európskej komisie, ako aj celého kolégia komisárov. Novú Európsku komisiu potom vymenúva Európska rada.

1. Ako sa stanovujú priority Európskej únie?

Pred začiatkom každého nového legislatívneho obdobia- 5-ročného funkčného obdobia európskych komisárov a poslancov Európskeho parlamentu- sa hlavy štátov / predsedovia vlád všetkých krajín Európskej únie stretnú na Európskej rade, aby stanovili oficiálne politické priority Európskej únie.

Tieto priority spolu tvoria strategický program, ktorý pomáha usmerňovať inštitúcie Európskej únie a stanovuje, ako sa tieto priority budú plniť.

Podľa strategického programu si Komisia stanovuje na svoje funkčné obdobie aj vlastné politické priority, ktoré sú uvedené v politických usmerneniach. V prioritách sa vo všeobecnosti určujú hlavné politiky a kroky, ktoré komisia mieni vykonať, aby dosiahla svoje politické ciele.

1. Kto vykonáva strategický program?

Strategický program vykonávajú spoločné inštitúcie Európskej únie a vlády členských štátov Európskej únie.

1. Aký základ tvoria politické usmernenia?

Politické usmernenia tvoria základ ročných pracovných programov Komisie.

1. Čo stanovujú politické usmernenia?

Stanovujú sa v nich iniciatívy, ktorými sa majú plniť uvedené priority počas nasledujúcich 12 mesiacov.

1. Čím sa začína príprava pracovných programov?

Príprava pracovných programov sa začína každoročným prejavom o stave únie a jeho sprievodným vyhlásením o zámere.

1. Môžu inštitúcie Európskej únie si stanovovať iné priority?

Popri uvedených prioritách si aj iné inštitúcie Európskej únie často stanovujú vlastné priority, ktoré odrážajú ich postoje.

1. Aké sú 4 priority Európskej únie pre roky 2019-2024?

4 priority Európskej únie pre roky 2019-2024 sú ochrana občanov a slobôd, vývoj silnej a dynamickej hospodárskej základne, budovanie klimaticky neutrálnej, zelenej, spravodlivej a sociálnej Európy a podpora európskych záujmov a hodnôt na globálnej úrovni.

1. Aké je vysvetlenie týchto 4 priorít Európskej únie pre roky 2019-2024?
2. A) Ochrana občanov a slobôd

Princípom tejto priority je zabezpečenie účinnej kontroly vonkajších hraníc Európskej únie, ďalší rozvoj komplexnej migračnej politiky, boj proti terorizmu a zvyšovanie odolnosti Európskej únie voči prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou  

1. B) Vývoj silnej a dynamickej hospodárskej základne

Princípom tejto priority je budovanie odolného hospodárstva prehlbovaním hospodárskej a menovej únie.

1. C) Budovanie klimaticky neutrálnej, zelenej, spravodlivej a sociálnej Európy

Princípom tejto priority je investovanie do zelených iniciatív, ktoré zlepšujú kvalitu ovzdušia a vody, podpora udržateľného poľnohospodárstva a zachovanie ekosystémov a biodiverzity.

D)Podpora európskych záujmov a hodnôt na globálnej úrovni

Princípom tejto priority je budovaniesilnej zahraničnej politiky založenej na ambicióznej susedskej politiky so 16 najbližšími východnými a južnými susedmi a na komplexnom partnerstve s Afrikou.

1. Aké sú priority Európskej Komisie pre roky 2019-2024?

Priority Európskej Komisie roky 2019-2024 sú Európska zelená dohoda, Európa pripravená na digitálny vek, hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, silnejšia Európa vo svete, podpora európskeho spôsobu života a nový impulz pre európsku demokraciu.

1. Aké je vysvetlenie týchto priorít Európskej Komisie pre roky 2019-2024?
2. A) Európska zelená dohoda

Premena Európskej únie na moderné a konkurenciaschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a zároveň chráni prírodné prostredie v Európe, bojuje proti zmene klímy a umožní Európe stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnym kontinentom, ktorý efektívne využíva zdroje.

1. B) Európa pripravená na digitálny vek

Táto priorita znamená podporu digitálnej transformácie investíciami do podnikov, výskumu a inovácii.

1. C) Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí

Táto priorita spočíva v posilnení hospodárskej Európskej únie, znižovaní nerovnosti, podpore podnikov, prehĺbení hospodárskej a menovej únie a dokončení bankovej únie a únie kapitálovych trhov.

D)Silnejšia Európa vo svete

Táto priorita spočíva v posilnení postavenia Európskej únie na svetovej scéne.

1. Podpora európskeho spôsobu života

Táto priorita spočíva v presadzovaní základných práv a zásad právneho štátu, riešení bezpečnostných rizík, ochrane a posilnení postavení spotrebiteľov, vývoji systému pre legálnu a bezpečnú migráciu, účinnom riadení vonkajších hraníc Európskej únie, modernizácii azylového systému Európskej únie a spolupráci s partnerskými krajinami

1. Nový impulz pre európsku demokraciu

Táto priorita spočíva v posilnení európskych demokratických procesov, ochrane demokracie Európskej únie, zaistení transparentnosti a integrity počas legislatívneho procesu, ale aj širšom zapojení Európanov do formovania budúcnosti Európskej únie.

1. Aké sú najväčšie úspechy a konkrétne prínosy Európskej únie?

Najväčšie úspechy a konkrétne prínosy Európskej únie sú mier na kontinente, sloboda pre občanov Európy, najväčší jednotný trh na svete a pomoc a rozvojová pomoc miliónom ľudí na celom svete.

1. Čo je európsky rok?

Európsky rok je informačná kampaň ku konkrétnej téme s cieľom podnietiť diskusiu a dialóg v krajinách Európskej únie a medzi nimi. V rámci tejto kampane sa národným vládam zvýrazní určitá téma a cieľom tejto kampane je o tejto téme informovať a meniť postoje.

Tému konkrétneho Európskeho roka navrhuje Európska komisia a schvaľuje ju Európsky parlament a vlády členských štátov Európskej únie. Aj keď sa Európske roky organizujú takmer 40 rokov, nemusia sa vyhlasovať každý rok.

1. Prečo potrebujeme európske roky?

Počas viacerých Európskych rokov sa poskytlo osobitné financovanie miestnym, národným a cezhraničným projektom, ktoré sa týkali témy konkrétneho roka.

1. Aké boli témy Európskeho roka?

Témy Európskeho roka boli Európsky rok zručností, Európsky rok mládeže, Európsky rok železníc, Európsky rok kultúrneho dedičstva, Európsky rok rozvoja a Európsky rok občanov.

1. Ako je to s podporou Európskej únie pre Ukrajinu?

Európska únia reagovala na agresiu Ruska rýchlo a rozhodne- prijatím reštriktívnych opatrení, ktoré majú pre Rusko rozsiahle a závažné dôsledky.

Európska únia zintenzívnila svoju politickú, humanitárnu, vojenskú a finančnú podporu pre ukrajinské hospodárstvo, spoločnosť a budúcu obnovu.

Európska únia je jednotná vo svojej neochvejnej podpore Ukrajiny v reakcii na útočnu vojnu Ruska a nezákonné pokusy o anexiu ukrajinského územia. Európa je naďalej neochvejne presvedčená, že Ukrajina zvíťazí. Európa bude stať po jej boku tak dlho, ako to bude potrebné.

Od začiatku ruskej invázie Európska únia poskytla Ukrajine ekonomickú, humanitárnu a vojenskú pomoc v hodnote vyše 88 miliárd eur.

Na podpore Ukrajiny sa podieľajú nasledujúce inštitúcie Európskej únie a to Európsky parlament, Európska rada, Európska komisia, Európska centrálna banka, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Európsky výbor regiónov, Európska investičná banka, Európska nadácia pre odborné vzdelávanie, Agentúra Európskej únie pre azyl, Eurojust, Agentúra Európskej únie pre základné práva, Europol a Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva.

1. Aké sú sankcie Európskej únie voči Rusku zo strany Európskej rady?

Sankcie Európskej únie voči Rusku zo strany Európskej rady sú individuálne sankcie voči poslancom ruskej Štátnej dumy, obmedzenia hospodárskych vzťahov s časťami Doneckej a Luhanskej oblasti, obmedzenia týkajúce sa prístupu Ruska na kapitálové a finančné trhy, individuálne sankcie okrem iného voči Vladimírovi Putinovi, Sergejovi Lavrovovi, hospodárske sankcie vzťahujúce sa na sektory financií, energetiky, dopravy a technológii, pozastavenie zjednodušenia víziového režimu, uzatvorenie vzdušného priestoru Európskej únie pre všetky ruské lietadlá, zákaz transakcií s Ruskou centrálnou bankou, vylúčenie 7 ruských bánk zo systému SWIFT, zákaz poskytovanie eurobankoviek Rusku, pozastavenie vysielania štátnych médii Russia Today a Sputnik v Európskej únii, uloženie individuálnych sankcii voči viacerým Bielorusom v reakcii na účasť Bieloruska na ruskej vojenskej invázii, vylúčenie troch bieloruských bánk zo systému SWIFT, zákaz transakcií s Bieloruskou centrálnou bankou, obmedzenie finančných tokov z Bieloruska do Európskej únie, zákaz poskytovania eurobankoviek Bielorusku, individuálne sankcie okrem iného voči Romanovi Abramovičovi a Germanovi Chanovi, zákaz všetkých transakcií s určitými štátnymi podnikmi, zákaz poskytovania služieb úverového ratingu akejkoľvek ruskej osobe alebo subjektu, zákaz nových investícii do ruského energetického sektora, zákaz vyvážať do Ruska luxusný tovar, zákaz dovozu železa a ocele z Ruska do Európskej únie, zákaz dovozu uhlia, uzatvorenie prístavov Európskej únie pre všetky ruské plavidlá, zákaz dovozu dreva, cementu, morských plodov a liehovín z Ruska, zákaz dovozu ropy a rafinovaných ropných produktov z Ruska, zákaz dovozu zlata s pôvodom v Rusku, cenový strop na ruskú ropu prepravovanú po mori do tretích krajín, zákaz vývozu motorov do bezpilotných lietadiel, zákaz vývozu kritických technológii a priemyselných výrobkov, posilnenie dvojstrannej a viacstrannej spolupráce s tretími krajinami s cieľom zabrániť obchádzaniu sankcií, zákaz priameho alebo nepriameho dovozu, nákupu alebo transferu diamantov vrátane šperkov z Ruska, ďalšie sankcie voči 106 osobám a 88 subjektom vrátane osôb zapojených do dodávok výzbroje Severnej Kórey do Ruska.

1. Ako to bude s obnovou Ukrajiny?

Povojnová obnova Ukrajiny si bude vyžadovať veľké globálne finančné úsilie. Európska únia už teraz významne prispieva k posilneniu odolnosti krajiny a zriadila nový nástroj pre Ukrajinu, z ktorého sa má Ukrajine poskytnúť v rokoch 2024 až 2027 stabilná a predvídateľná finančná podpora vo výške až 50 miliárd eur.

1. Ako je to so životom v Európskej únie?

Občianstvo Európskej únie sa automaticky udeľuje každému, kto má štátnu príslušnosť krajiny Európskej únie.

Niektoré práva a výhody vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov a v jednotlivých krajinách sa môžu líšiť. Ostatné práva vyplývajú z právnych predpisov Európskej únie a teda sú rovnaké vo všetkých krajinách Európskej únie. Tieto práva Európskej únie sa týkajú každodenného života- od nakupovania a jazdenia po zdravotnú starostlivosť a otázku vzťahu/ rodiny.

Ako občan Európskej únie máme právo žiť a pohybovať sa v rámci Európskej únie bez toho, aby sme boli diskriminovaní na základe štátnej príslušnosti. Takisto môžeme požívať širšiu ochranu spotrebiteľa ako vo svojej domovskej krajine a za predpokladu, že spĺňame určité podmienky, máme prístup k zdravotnej starostlivosti kdekoľvek v Európskej únii.

Naše práva vyplývajúce z občianstva Európskej únie sú uvedené v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

1. Ktoré krajiny Európy patria v súčasnosti do Európskej únie?

V súčasnosti do Európskej únie patria nasledujúce krajiny a to Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko.

1. Ktoré krajiny Európskej únie patria do Schengenského priestoru?

V súčasnosti do Schengenského priestoru patria nasledujúce krajiny a to Belgicko, Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko.

1. Ktoré krajiny mimo Európskej únie patria do Schengenského priestoru?

Do Schengenského priestoru patria tieto krajiny mimo Európskej únie a to Island, Lichtenštajsko, Nórsko a Švajčiarsko.

1. Ktoré krajiny Európskej únie patria do eurozóny?

Do eurozóny patria nasledujúce krajiny Európskej únie a to Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko.

1. Ako je to s Europríbehom Slovenska podľa jedného Youtube videa?

Od 1.januára 2009 sa Slovenská republika stala 16.plnohodnotným členom eurozóny, keďže za svoju menu prijala euro. Celý proces zavedenia meny euro sa začal oveľa skôr. V roku 2003 sa Slovenská republika zaviazala prijať euro. V roku 2004 vtedajšia vláda Slovenskej republiky stanovila strategický plán prijatia euro a rok na prijate eura sa stanovil rok 2009.

Praktické prípravy na zavedenie eura začali v roku 2005, kedy vtedajšia vláda Slovenskej republiky stanovila národný plán prijatia eura, ktorý pripravila Národná banka Slovenskej republiky spolu s Ministerstvom financií a ďalšími inštitúciami. V dokumente boli popísané základné princípy a zásady zavadzania meny euro.

Národný plán zavedenia eura určil organizačné a inšticionálne zabezpečenie meny eura. Najvyšším orgánom pripravujúcim zavedenie eura v krajine bol Národný koordinačný výbor. Jeho predsedom sa stal Minister financií a podpredsedom guvernér Národnej banky Slovenska. Praktické a odborné otázky na prechod slovenskej koruny na menu euro riešili pracovné výbory. Pracovný výbor pre banky a finančný sektor a pracovný výbor pre komunikáciu boli v kompetencii Národnej banky Slovenska.

Neskôr bol zavedený aj splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Jeho úlohou bolo viesť odborné stretnutia pracovných výborov, koordinovať činnosť medzi výbormi a kontrolovať o procese zavedenia eura tak doma ako aj v zahraničí.

Vtedajší Guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko už v novembri 2005 predstavil 10 najúspešnejších návrhov na slovenskej strane euromince a Ivan Šramko vyhlásil verejnú anketu prostredníctvom ktorej sa mohli vyjadriť občania. Občania mohli sa vyjadriť pomocou SMS alebo internetu.

Víťaznými symbolmi sa stali tatranský štít Kriváň, Bratislavský hrad a symbol zo zástavy Slovenskej republiky dvojkríž na trojvrší.

Slovenské mince 1 a 2 eurá majú dvojkríž na trojvrší, na slovenských 50, 20, 10 centových minciach je Bratislavský hrad a slovenské 1, 2 a 5 centové mince zdobí Kriváň. Eurové bankovky sú vo všetkých krajinách rovnaké.

Slovenská republika sa už vstupom do Európskej únie zaviazala plniť záväzky, ktoré vyplývali z členstva v hospodárskej a menovej únii. Každá krajina pred vstupom do eurozóny musí splniť ekonomické tzv. Maastrichtské kritéria. Ide o kritérium verejného dlhu a deficitu, nízkej inflácie, nízkych úrokových mier a kritérium stability výmenného kurzu. Podľa kritérii verejný deficit posledný rok pred hodnotením nesmel presiahnuť 3 percentá hrubého domáceho produktu a celkový verejný dlh nesmie prekračovať 60 percent hrubého domáceho produktu. Toto kritérium Slovensko splnilo so značnou rezervou.

Európska komisia a Európska centrálna banka oficiálne potvrdili splnenie Maastrichtských kritérii v máji 2008. Po konzultáciách v Európskom parlamente v júni 2008 Rada Európskej únie prijala rozhodnutie o vstupe Slovenska do Eurozóny. Stalo sa tak 8.júla 2008 a zároveň stanovila hodnotu konverzného kurzu na hodnotu 30,126. Od stanovenia a zavedenia kurzu sa euro stalo stabilnou súčasťou života na Slovensku.

Od 24.augusta 2008 boli zobrazované ceny v slovenských obchodoch aj v eurách aj v slovenskej korune. V obchodoch, prevádzkách a na poštách nesmel chýbať konverzný kurz. Dôležitou súčasťou zavedenia eura bolo pravidelné informovanie verejnosti. V tomto procese zohrala významnú úlohu Národná banka Slovenska.

Prvé aktivity informačnej kampane orientované na širokú verejnosť začali už koncom roka 2007.Ako súčasť informačnej kampane o zavedení eura zriadil úrad vlády Slovenskej republiky bezplatnú telefónnu infolinku pre verejnosť. V rámci komunikácie bola vytvorená internetová stránka v ktorej boli zverejnené všetky informácie prechodu slovenskej koruny na euro. Boli tam publikácie, rady. Stránku navštívilo 2,2 milióna ľudí. Podstatnou súčasťou celej informačnej kampane bola mediálna kampaň. V 9 vlnách sa zamerala na praktické otázky. Prinášala základné informácie o eure, duálnom zobrazovaní cien, výmene hotovosti. Jedna časť kampane sa venovala rozptyľovaniu obáv o zvyšovaní cien a objavovalo sa v nej motto s textom Meníme menu, nie cenu. Koncom roka vyzývali banky občanov, aby si ukladali úspory do bánk a v posledných etapách kampane sa objavovali najdôležitejšie termíny na výmenu hotovosti. Záver kampane sa vniesol v duchu, že každý cent má svoju hodnotu. Významnú úlohu v informovaní verejnosti zohrala Európska komisia a Európska centrálna banka. Tieto inštitúcie priamo podporili zásielky do domácností. Národná banka Slovenska počas kampane distribuovala 20 miliónov publikácii, letákov a brožúr. Pripravila takisto putovnú výstavu s názvom slovenské eurové mince, ktorá bola inštalovaná v krajských a okresných mestách a oboznámilo sa s ňou vyše 90-tisíc návštevníkov. Zvláštnu pozornosť venovala Národná banka Slovenska aj národnostným menšinám konkrétne maďarskej a rómskej, ktorým poskytla informácie v ich vlastnom jazyku. Preložila publikácie do rómskeho a maďarskeho jazyka. Najpočetnejšiu skupinu v rámci informačnej kampane tvorili seniori. V spolupráci s Jednotou dôchodcov dostali dôchodcovia všetky potrebné informácie o prechode na euro. V prípade nevidiacich a slabozrakých Národná banka Slovenska využívala špecifické nástroje, takými nástrojmi boli pomôcky v brailovom písme, zvukové nahrávky. Informačnej kampani sa nezabúdalo na deti a mládež. Problematika o eure bola zaradená do učebných osnov.

29.septembra 2008 mohli občania osláviť v krajských mestách deň eura.

Veľmi dôležitú úlohu v závadzaní eura mal bankový sektor. Bola to napríklad príprava informačných technológii. Banky sa pripravovali na príchod novej meny niekoľko rokov. Od začiatku 2008 sa začali prípravy na predzásobenie eurom.

Razbu v Kremnici slávnostne začal Minister financií a guvernér Národnej banky Slovenska. V mincovni Kremnici vyrazili vyše pol milióna kusov.

Proces distribúcie bankoviek a minci sa konal v úzkej spolupráci s Policajným zborom Slovenskej republiky. Začal v septembri 2008 prvými dodávkami euromincí. Eurové bankovky si Slovensko požičalo zo susedného Rakúska. Od októbra 2008 sa distribuovala hotovosť do jednotlivých komerčných bánk. Druhá fáza pokračovala koncom novembra 2008. Súčasťou predzásobenia boli aj eurové balíčky

Silvester 2008 sa stal eurosilvestrom. S príchodom Nového roka oslavovali príchod novej meny . Nový rok a príchod novej meny privítalo vyše 100-tisíc domácich a zahraničných návštevníkov.

Konverzia bola úspešná a Slovensko čakalo 16 dní duálneho obehu, počas ktorých bolo možné platiť v hotovosti tak slovenskými korunami ako aj eurami. Avšak obchodníci už vydávali len eurá. Počas tohto obdobia sa z obehu stiahla väčšina slovenských korún. Obchody a banky prežili obdobie duálneho obehu vynikajúco.

Od 17.januára 2009 sa slovenské koruny stali minulosťou. Komerčné banky bezplatne vymieňali eurové mince do 30.júna 2009 a Národná banka Slovenska vymieňala eurové mince do konca roka 2013.

Oficiálne sa Slovenská koruna rozlúčila so slovenskou korunou na podujatí s názvom Dovidenia, slovenská koruna, vítaj euro. Bola tam účasť najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a mnohých zahraničných hostí. Občania Slovenskej republiky prijali novú menu za svoju. Na členstvo v eurozóne si zvykli pomerne rýchlo.

1. Aký je popis videa s názvom Od vojny k mieru. Takto začal európsky príbeh. História Európskej únie inak?

Európa, kontinent, kde história nie je o dátumoch a menách, ale najmä o bitkách, spojenectvách a nezlomnej vôli národov, ktorí usilovali o lepšiu budúcnosť. Väčšina Európy sa dnes má celkom dobre, ale z pohľadu histórie je Európa presiaknutá stáročiami konfliktov. Rozdiel je v tom, že dnes Európa predstavuje pevné základy mieru a prosperity.

 Európska únia je jedinečným zoskupením, kde krajiny sa rozhodli vymeniť bojiská za rokovacie sály. Namiesto zbraní sa bojuje argumentmi. Nie je to neprístupná inštitúcia, kde hŕstka ľudí bude rozhodovať o tom aké banány budeme jesť. Je to dobrovoľné spojenie európskych národov, ktorí si uvedomili, že keď budú držať spolu, tak všetko bude v poriadku. Rozhodli sa spolupracovať v záujme svojich občanov. Vždy išlo a teda ide primárne iba o nás, o ľudí, ktorí sa spoločne snažia vytvoriť lepšiu budúcnosť.

Európska únia je bezpochyby úspešný projekt, ktorý Slovensku prináša množstvo výhod napríklad o slobody študovať v Paríži a podnikať vo Viedni. Európska únia je našim kolektívnym ihriskom na uskutočňovanie veľkých snov. Neodohráva sa v nejakej vzdialenej galaxii, je tu a teraz a ovplyvňuje všetko od vzduchu, ktorý dýchame po cesty, po ktorých jazdíme.

Príbeh Európskej únie je dôkazom toho, že čo môžeme dosiahnuť, keď stojíme bok po boku. Spolu sme silní a ako sme sa dostali do tohto utešeného stavu?

Myšlienka Európskej únie ani náhodou nevznikla po druhej svetovej vojny, ale siaha ďaleko do histórie. Idea spájania bola vždy horúcou témou. Venovali sa jej filozofi, panovníci, politickí myslitelia, ale aj diplomati. Naša európska kronika je plná drám, krviprelievania a tragédii. Navyše často to nebolo len o vzájomnom boji, ale aj o nepríjemných pádoch mongolských a osmanských susedov, ktorí nám prišli trošku premiešať našu kultúru. Práve v týchto momentoch bolo dôležité spojiť naše sily. Vtedy bol nevyhnutný nájsť spôsob ako nebojovať o posledný kus pôdy. Myšlienka jednoty bola tajným receptom na to, ako tento kontinent udržať bezpečným a prosperujúcim a povedať zbohom večným konfliktom.

Prvý pokus o zastavenie mačkania hadov prišiel od Jiřiho z Podebrad v roku 1462. Tento človek sníval o únii európskych štátov so spoločným zákonodarným orgánom a súdom. Približne v rovnakom období tu bol francúzsky právnik Pierre Debua. Ten si myslel, že stále európske zhromaždenie šľachticov by mohlo zabezpečiť, že európski šľachtici si to hlavne vydiskutujú a nebudú sa púšťať do nezmyselných bitiek. Youtuberka poznamenala, že žiaľ tieto myšlienky do slovenskej politiky nedorazili ani po viac ako 30 rokoch.

Youtuberka sa vo videu posunula k 30-ročnej vojne a mierovým rokovaniam. Tam narazila na Maxima L´ Abbé Badeau , diplomata, ktorý presadzoval ideu európskej federácie so 40-člennou radou zastrešujúcou 15 kresťanských štátov. Myslitelia ako Wiliam Penn, diplomat Sam Pierré to posunuli ešte ďalej. Posunuli to k inštitucionálnej únii spolupráce. Predstavovali si to tak, že podľa dosiahnutej ekonomickej sily jednotlivých štátov bude prideľovaný podiel v Európskom parlamente a ten bude následne prijímať nadnárodné rozhodnutia.

Jeden mysliteľ zo začiatku 19.storočia bol tak ďaleko, že navrhol tzv. Spojené štáty európske s dvojkomorovým parlamentom, v ktorom by bola zastupená inteligencia a zaslúžilí predstavitelia šľachty. Všetky niečo užasné myšlienky zostali, tým čím boli. Boli to nápady malej skupinky intelektuálov. K týmto myšlienkam sme sa vrátili až po vojnách v 20.storočí. Po druhej svetovej vojne sa rozbehlo paneurópske hnutie. Do tohto hnutia sa dokonca zapojil aj Winston Churchil. Všetci títo ľudia túžili o zjednotenej Európe, ktorá by skoncovala s francúzsko-nemeckým súperením a rivalitou národných štátov. V medzivojnovom období sa rozhorelo toľko problémov, že nevedeli ktorý problém hasiť skôr. Potom prišla druhá svetová vojna a svetoví lídri dostali terapiu šokom. Tri opozičné talianske mozgy, ktoré uväznil fašistický režim na jednom talianskom ostrove spísali manifest, ktorý mal by byť predlohou pre federálnu Európu. Ich pointou bolo zabezpečiť trvalý mier. Európa po vojne zostala rozdelená a to Sovietsky východ pod železnou oponou a demokratický západ, ktorý sa skladal na víťazov a porazených. Vďaka tomu demokratický západ bol naklonený k myšlienke európskej integrácie. Taliansko bolo porazeným štátom, ktoré chcelo získať nové postavenie na medzinárodnom poli. Francúzsko síce bolo na strane víťazov, ale tiež sa usilovalo o obnovenie zašlej prestíže, obávalo sa, že Nemecko znova začne naťahovať bicepsy, tak začalo hľadať efektívne spôsoby ako udržať nemeckého machra na uzde. Krajiny Beneluxu usilovali o svoju ekonomickú rekonštrukciu, tiež chceli mať nejaké slovo pri vytváraní medzinárodného povojnového poriadku.

Práve táto trojica štátov v roku 1944 vytvorila tzv. colnú úniu. Boli priekopníkmi novej ekonomickej integrácie v Európe. Veľká Británia a Spojené kráľovstvo stále hľadeli na záujmy Spojených štátov amerických ako aj na záujmy Commowealthu. Snažilo sa podporovať myšlienky európskej integrácie, bez toho, aby bola jej súčasťou.

V roku 1947 sa európska integrácia začala meniť z utópie na realitu. Prvé pokusy o európsku integráciu silno podporovali Spojené štáty americké. Súčasťou ich úsilia bolo spustenie Marshallovho plánu, na konci ktorej bude silná pevnosť bojujúca proti sovietskej expanzie. Marshallov plán bol v skratke pomoc v svojpomoci a sebestačnosti. Keď sa Spojené štáty americké rozhodli prísľubiť finančné prostriedky, tak si dali podmienku, že Európania budú spravovať tieto finančné prostriedky prostredníctvom Európskeho spoločenstva pre hospodársku spoluprácu. Táto organizácia mala distribuovať pomoc a zároveň spravovať agendu. Táto organizácia predstavovala dôležitý precedens pre hospodársku spoluprácu krajín Európy. Trochu zaostávala za americkými očakávaniami. Približne v tomto rovnakom období sa začala rozbiehať koľaj politickej integrácie.

V roku 1948 sa v Haagu konal kongres všetkých hnutí za zjednotenú Európu. Účastníci prejednávali o rôznych podobách európskej integrácie. Nešlo to vôbec ľahko. Predstavy o tom, ako by mal vyzerať európsky svet sa furt rozchádzali. Názory sa rozdelili na také dve krídla.

V tom prvom boli zástancovia nadnárodnej vízie, ktoré snívali o Európe presahujúcej staré národné štáty zlučených do Spojených štátov európskych.

V tom druhom mali skôr medzivládnu víziu.

Tento rozpor poskytol úrodnú pôdu pre hľadanie kompromisov.

Napokon zvíťazil tretí, úplne nový prístup, ktorý bol založený na spolupráci sektora po sektore, ktorý prirodzene mal priniesť integráciu v rámci celku. Predstavte si, to nakoniec aj zafungovalo.

Kľučovými osobnosťami tohto prístupu boli Robert Schumann alebo aj odborníci z práce ako Jean Monet, ktorí verili, že Európa nevznikne naraz, ale prostredníctvom konkrétnych úspechov. Pestrosť názorov bol dôvodom prečo Haagskému kongresu sa nepodarilo dosiahnuť zreteľnejšie úspechy, kompromisy. Jeho významným úspechom bolo prijatie ambiciozného dokumentu s názvom Správa Európanom.

Text Správy Európanom bol nasledujúci: Prajeme si zjednotenú Európu, v ktorej bude obnovený voľný pohyb osôb, myšlienok a tovaru.

Prajeme si Chartu ľudských práv garantujúcu slobodu myslenia, zhromažďovania, vyjadrovania, rovnako tak aj právo politickej opozície.

Prajeme si Súdny dvor disponujúci sankciámi tejto Charty

Prajeme si Európske zhromaždenie, kde budú zhromaždené aktuálne sily európskych národov

Zaväzujeme sa k plnej podpore všetkým ľudom a vladám spolupracujúcim pre túto vznešenú vec.

Tretím pilierom európskej spolupráce bola vojenská spolupráca.

V nasledujúcom desaťročí sa veci vyvinuli trošku iným smerom.

Francúzsko chcelo podporiť svoju vlastnú hospodársku a ekonomickú obnovu. To vyžadovalo množstvo energie a surovín. Uhlie a oceľ boli kľučovými komoditami pre zbrojársky priemysel.

Akákoľvek vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stala nemysliteľnou. Spojenie vlastníctva uhlia a ocele Francúzska a Nemecka sa považuje za zakladajúci pilier európskej integrácie. Plán bol stelesnením kompromisu, ktorý zišiel z Haagského kongresu. Nemecko prijalo tento plán pomerne priaznivo a neskôr sa ku tomu plánu pridali aj štáty Beneluxu.

ESUO malo 4 základné orgány a to Vysoký úrad, zhromaždenie, Radu ministrov a súdny dvor. Európske krajiny sa dobrovoľne vzdali svojej suverenity a svoju moc dobrovoľne preniesli na nadnárodny orgán.

1. Aké sú fakty a mýty o Európskej únii podľa Mareka Degra?

Keď chceme hovoriť o Európskej integrácii, tak november 89 mal pre nás aj túto stránku. Po vzniku Slovenskej republiky sme sa zúčastnili procesu vstupu Slovenska do Európskej únie.

Zaujímavosťou je, že jednotlivé členské krajiny nemali možnosť voliť svojich zástupcov.

Pre nás bolo dôležité, že Európska únia sa neuzavrela po politických zmenách vo východnej Európe.

Zaujímavosť je, že Slovensko sa pokúsilo o vstup do Európskej únie už v roku 1995, ale vtedy nesplnilo prístupové kritéria.

Jediné u nás platné referendum rozhodlo o tom, že máme záujem vstúpiť do Európskej únie.

Dôvody nesplnenia podmienok vstupu Slovenska do Európskej únie boli väčšinou vnútropolitické.

Hlavným cieľom Európskej únie je zabrániť k tomu, aby jednotlivé krajiny Európskej únie medzi sebou bojovali, aby svoje rozdielne prístupy a názory si vymieňali za okrúhlym stolom. Tri piliere Európskej únie sú voľný pohyb kapitálu a osôb a služieb.

Vo videu bol predstavený malý výskum, ktorý robili na stredných školách. Študentom sa pýtali ako vnímajú výhody Európskej únie a ako ich pociťujú na vlastnej koži.

Za hlavné výhody Európskej únie mladí ľudia považujú štúdium v zahraničí, spoločná mena euro, zaujímavosťou je, že to je aj podpora recyklácie materiálov. Mladí ľudia túto tému naozaj vnímajú veľmi citlivo.

Mladí ľudia vnímajú veľmi pozitívne, že Európska únia je lídrom ekológie a enviromentalistiky.

Veľmi ich potešilo za výhodu Európskej únie mladí ľudia považujú mier v Európe. Uvedomujú si aj túto výhodu, ktorá je častokrát opomínaná. Mladí ľudia považujú za výhodu Európskej únie aj cestovanie bez hraníc, jednoducho, že nie je nutné stať dlho na hraniciach, ako to bolo predtým dlhu dobu.

Európska únia nám poskytuje fantastické príležitosti, na to aby ľudia mali možnosti, o ktorých ich predchodcovia mohli len snívať. To je práve ten voľný pohyb, využívanie príležitosti na informácie dôležité pre ich život. To sa vytvorilo podložie, podklad pre európsku integráciu. Otvorená ekonomika Slovensko je naozaj naviazaná na európsku ekonomiku. 80-85 percent obratu smeruje zo Slovenska do členských štátov.

Slovensko sa stalo súčasťou Európskej únie a podpora verejnosti je vysoká. Jediné platné referendum bolo v otázke, čo ľudí najviac zaujímalo. V roku 2003 až 95 percent občanov podporilo vstup do Európskej únie. Dôvody podľa Mesežnikova sú pomerne jednoznačné.

Európska únia má nielen svojich priateľov, ale aj oponentov, rivalov. Vnútri európskych krajín sa vytvárajú skupiny, ktoré spochybňujú Európsku úniu. Sú to ľudia, ktorí myšlienku európskej integrácie spochybňujú a snažia sa vniesť problémy

Vo videu bolo ďalej hovorené o tom, ako Európsku úniu prezentujú ich neprajníci. Európska únia je komplexný a náročný projekt, ktoré potrebuje manažovať obrovské množstvo členských krajín.

Medzi najčastejšie mýty o Európskej únii sú, že Európska únia nám diktuje, ako majú vyzerať naše zákony.

Ďalším mýtom je, že Európska únia núti prijímať migrantov. Pravdou je, že Európska únia nemá túto kompetenciu. Pre zaujímavosť Slovenská republika udelila občianstvo od roku 2015 len 15 žiadateľom o azyl, čo je oveľa menej ako v rokoch 1993-2015, kedy to bolo 232 žiadateľov.

Tretím rozšíreným mýtom je, že Európska únia je len o ekonomických výhodách. Pravdou je, že úlohou Európskej únie je zabezpečiť mier vo všetkých členských štátoch, čo sa jej darí a snaď to dosiahne aj dobúducna.

Podľa Mesežnikova Európska únia realizovala mäkkú silu prostredníctvom povzbudenia národov iných štátov vstúpiť do zoskupenia, ktoré vyžaruje tú mäkkú silu, to znamená všetky reformy, ktoré sme uskutočnili. Ďalšie krajiny, ktoré sa snažia vstúpiť do zoskupenia, tak sa snažia vtiahnuť hodnoty Európskej únie do svojej vnútornej politiky.

Podľa Mesežnikova je dôležité, že proces nie je uzavretý. Ten sen o slobodnej Európe je takpovediac na stole. Európska únia sa naozaj stane tým, o čom snívali dávni európski myslitelia, to znamená pásmo demokracie, slobody, mieru a prosperity, ktorý nám okolitý svet môže zavidieť.

Podľa Mareka Daregu bude dôležité, aby Európska únia nepodceňovala strategickú komunikáciu smerom k verejnosti. Je potrebné, aby Európska únia sa približovala ku svojim obyvateľom. Európska únia by mala vysvetľovať občanom, ktoré kroky realizuje a prečo ich realizuje a nepodceňovala útoky na sociálnych sieťach, ktoré sú omnoho častejšie a je veľká šanca, aby sa dostali ku ďalším voličom. Mala by vysvetľovať všetky strategické ciele, ktoré realizuje.

Dôvera v Európsku úniu je ešte stále vysoká

Občania európskych štátov berú Európsku úniu niečo ako samozrejmé. O výhodách sa môžeme presvedčiť hlavne vtedy, keď o ne prídeme. Tá strategická komunikácia je veľmi dôležitá.

Kritika Európskej únie bez toho, aby sme nepoznali situáciu vo vnútri krajiny asi neobstojí.

Európska únia pomáha v oblasti poľnohospodárstva, znižuje množstvo byrokracie, aby aj farmári mali prístup k zdrojom, kde sa nevyžaduje spolufinancovanie, kde klesli kontroly na minimum. Aby základné lieky boli doručované svojim obyvateľom.

 Mnohí kritizovali, prečo v zdravotníctve Európska únia nekoná viac. Je potrebné povedať, že v tomto má len podpornú, poradnú funkciu. Maximálne Európska únia môže podporovať výskum a vývoj. Takisto sa snaží podporovať transportnú logistiku jednotlivých zdravotníckych pomôcok.