Ako ho (ne)zbaliť (povalentínsky čierny humor)

Valentín sa pre väčšinu z nás stal komerčnou a trápnou záležitosťou, ktorý nemá nič spoločné s láskou a náklonnosťou (odlišných aj rovnakých) pohlaví. Povedzme si na rovinu, je to výmysel obchodov, aby mohli predávať desiatky červených balónikov a krepovaných srdiečok a aby sme MY, zákazníci, obetovali svoje čerstvé eurá a podstrkovali svojim polovičkám darčeky, ktoré aj tak nikdy nepoužijú.... pamätám sa, ako som tomu svojmu kúpila POKLADNIČKU so ŽABKAMI držiacich srdiečka.

Radšej sa k tým spomienkam vracať nebudem.... ako ste si možno všimli, môj monológ sa trochu vzdialil od nadpisu tohto článku.. v úvode som chcela naznačiť, že sa posnažím tento sviatok mierne bojkotovať, a to spôsobom (možno) humorným – ako teda zbaliť svoju lásku. Lepšie povedané, nezbaliť.

Dajme tomu, že si nás všimol (hovorme o chlapcovi – my sme akože dievčatá), odhodil zábrany a cez kamoša nám poslal pozvánku na rande. Prvý (a vlastne aj druhý a tretí) krok sme splnili. Povedzme, že si nás všimol v škole (veď kde inde?) a predpokladajme situáciu, že je starší (západný model vzťahov). Čo spravíme, aby z nášho rande odchádzal načisto očarený?

1. Odskočme si k prababičke a pohrabme sa jej v skrini. Vyberme si čo možno najodvážnejší model – čierny korzet, dlhé rukávy, obrovská sukňa (a pod ňou 4 ďalšie)- ktorý dolaďme vhodným spodným prádlom (nohavičky po kolená). Dbajme o to, aby nám nikde nevytŕčal ani milimeter kože. Chlap rád rozvíja svoju predstavivosť, tak mu ju doprajme v plnej dávke.

2. Sprcha či kúpeľ sú prísne zakázané. Chlap predsa potrebuje cítiť našu prirodzenú vôňu. Zabudnime na deodorant aj na parfém. Naftalénový zápach prababičkinho outfitu celkom postačí.

3. Holenie čohokoľvek takisto nie je potrebné. Po prvé, znova tu platí návrat k prírode, po druhé, pod tou obrovskou sukňou aj tak nič nevidieť.

4. Poprosme prababku (ej, konečne sa nebude cítiť taká odstavená!), aby nám zaplietla vlasy do dvoch pevných vrkočov a nasadila nám klobúk, ktorý sa ledva zmestí cez dvere. Veľkosť klobúka predsa naznačuje veľkosť majetku nášho padreho (fotríka).

5. Keď sme už pripravené, stačí mu zavolať a dohodnúť sa na mieste stretnutia. Ako správne dámy ho pozveme do našej rodnej dediny, aby sa náš vyvolený zoznámil so svojím budúcim bydliskom.

6. Keď jeho autobus dorazí, pozveme ho na prechádzku do poľnohospodárskeho družstva, kde pracuje náš otec. Jeho spýtavý výraz pri pohľade na náš výzor nás poteší – je to predsa znak, že sme ho očarili, či nie? Jeho ešte prekvapenejšia tvár pri príchode do maštalí plných nádherných tučných kráv nás naplní nadšením – určite miluje zvieratá a rozhodne by neodmietol pohľad na rodiacu Rysuľu na druhom konci priestrannej maštale. O chvíľu prichádza náš tatko s vidlami v rukách. Môj vyvolený mu podá ruku a tatko mu vysvetlí priebeh svojho pracovného dňa. Spýta sa ho, či by mu nechcel pomôcť odpratať spod Rysule zvyšný hnoj, to aby sa prehĺbili rodinné vzťahy, keď si nás už plánuje vziať za ženu.

7. Po dvoch hodinách odchádzame z družstva, my voniame naftalénom, nášho milého cítiť po hnoji. Sme nadšené z toho, ako rýchlo pochytil dedinskú arómu. Jeho tvár vyzerá nešťastne, ale to sú iste známky únavy. Zdráha sa nás chytiť za ruku, ale to určite preto, že nám ju nechce zašpiniť. Nadšene ho odprevadíme na zastávku a pozveme ho na ďalšie rande, kde mu predstavíme našu mamičku. S mierne strnulým úsmevom prikývne a stráca sa v útrobách autobusu. Sledujeme ho, ako doslova padne na sedadlo a zatvorí oči. Zdá sa nám, že je úplne nešťastný, ale tak možno vyzerá vždy, keď spí.

8. Večer nám nezavolá. Vlastne až do pondelka sa nám vôbec neozve, má vypnutý mobil. V škole ho takisto nevidíme. Od jeho kamošov sa dozvedáme, že sa urgentne presťahoval do iného mesta. Usmejeme sa, zo srdca nám spadne skala. V novom dome im určite nestihli nainštalovať elektrinu. Ale hneď ako si nabije mobil, zavolá a vyzná nám nehynúcu lásku. Na ďalšie rande so sebou určite vezme prsteň svojej mamičky. Už sa veľmi tešíme!