Jožko veľký umelec,
majstrovskú raz spravil vec,
podarenú velice:
panáka
toť z tekvice.
Oči vám mal ani vrah,
zuby škeril, že až strach,
keď v ňom sviecu zažal, tak
strigôň to bol a či
drak ?
Čo s ním teraz? „Miško, čit!
Niekoho ním postrašiť,
dať ho niekam, chu – chu – chu,
ktosi zvýskne od
strachu!“
A keď bolo k večeru,
ta ho dali, ta veru,
pre najväčšiu premávku
susedovcom na lávku
a lapaji premilí
pod lávku sa ukryli.
Ide tetka uličkou,
nesie konvu s vodičkou,
zamyslená, v prestávke,
zastane si na lávke.
Zrazu
pozrie … Preboha,
aká to tu stonoha?
Oči to má, zuby, nos -
„Rata, ľudia, svetlonos!“
Skríkne – praští
konvicou,
letí naspäť ulicou...
A pozrite na tých dvoch -
oba mokrí ani doch.
Vhodné pre: Hviezdoslavov Kubín – Pre 3. - 4. ročník ZŠ