Čo len sa to s nami stalo
skamenelo srdce v nás?
Viac než dosť je stále málo,
predísť by sme chceli
čas.
Neteší viac vôňa kvetov,
slávik spevom neláka.
Pri stole už miesta nieto,
bočíme od chudáka.
Podivný chlad
do sŕdc vnikol,
vyhnal lásku z tela von.
Autoritou nie je nikto,
iba ego vládne v ňom.
Mĺkve hroby, nemé kríže –
výkričníky nevinných.
Svetový mier? Smiešne klišé!
Vinní sme hoc bez viny.
Odpusti nám, nebo temné,
vľúdnejšie sa
nad nás skloň.
Ľudskosť zdvihni z prachu zeme,
nedívaj sa na jej skon…