Oči by spali,
no zatúlané myšlienky
sa chcú rozprávať.
Čakajú na dážď,
čo ich premôže
a
očistí od prachu dňa.
Obloha temnie,
nebo sa rozčuľuje.
Hnevá sa a kričí.
Z plného hrdla.
Kvap, kvap, kvap…
Ach, to je vôňa!
Tak vonia iba letná noc,
keď sa už nebo unaví.
Zaháňam myšlienky do košiara,
už počuť
len ich šepot.
Možno bude padať hviezda.
Kvap, kvap, kvap,
kvap, kvap,
kvap.
Otváram oblok a usmievam sa na mesiac.
Možno bude padať hviezda…