Driape sa spod zeme,
tam v tichej tme blúdi.
"Kedy si už konečne
povystieram údy?"
opýta sa chrobáčika,
čo sa práve prebral.
"Neponáhľaj sa, kvietoček,
nič si nezameškal,
tam hore je ešte
chladno,
vietor silno duje
a kde tu i vločka bludná
vzduchom poletuje."
"Kamarátko, ja už musím,
hoc som
slabá, tenká.
môj čas nastal. Ja som jarný
kvietok - prvosienka."