Prvý raz išla Janka do škôlky
s malou, neistou úzkosťou.
Rôzne myšlienky krúžili nad
hlavou:
"Ako to? Čože to? Zvládnem to?"
Ale keď Janka vstúpila do triedy
a videla tie usmievavé hlavy,
hneď zmizli všetky
obavy.
S láskou sa s deťmi bavila,
úsmev na tvári vždy mala,
s úsmevom deťom spievala
a krásnu slovenčinu im
vštepovala.
Ak sa niektorá kolegyňa vydávala,
alebo potom bábätko mala,
alebo niečo iné oslavovala,
Janka vždy pekné slová
mala.
S úsmevom sa prihovárala,
do budúcna pekné želania priala
a všetkým dobrý príklad dala.
Janka, aj ďalej sa
usmievaj,
roky y roky dôchodku užívaj
a škôlku veľmi neobchádzaj.
Vždy keď ti bude smutno, clivo,
keď budeš mať strach a
obavy,
keď rôzne myšlienky vojdu do hlavy:
Prídi a poteš sa s nami!