Široká cesta, úzky chodníček – Jana Šimulčíková
Široká cesta, úzky chodníček – Jana Šimulčíková
ÚZKY chodníček
je ako jazýček.
Do hory sa po ňom chodí
na
maliny, na jahody.
ŠIROKÁ cesta
zhltne aj pol mesta.
Až sa z toho hlava krúti:
Kam sa toľko kolies rúti?
Z
VYSOKÉHO vežiaka
pozerať ma neláka,
lebo priepasť hlboká
stiahla by ma z obloka.
Slimák v NÍZKEJ chatrči
ľahko
rožky vystrčí.
Dobre sa mu vodí,
nemá v dome schody.
Môj otecko DLHÝ je,
posteľ mu je KRÁTKA.
Perinou sa
prikryje,
vykúka mu briadka.
Mama si ťažká,
že je taška ŤAŽKÁ.
Ja mám ĽAHKÝ batoh.
Pojedol som za troch.
Janka je štíhla.
TENKÁ ako ihla.
Neudvihne slamku.
Podoprime Janku!
Zato Peter - beda!
Objať sa už nedá.
"Nie som TUČNÝ," vraví Peter.
"Mám na sebe HRUBÝ sveter."
Keby som bol lastovička,
lietal by som od
malička.
Poznal by som chodníky
do ĎALEKEJ Afriky.
Ale náš starký
nemá rád už diaľky.
Radšej v BLÍZKOM parku
čaká svoju starkú.
Do MALEJ knižky veľa sa zmestí.
VYSOKÉ domy, ŠIROKÉ cesty.
MALÁ knižka - tak to býva,
kus
VEĽKÉHO sveta skrýva.