Vilo je už závislý,
na nič iné nemyslí.
Len , aby mal svoju dávku.
Zatiaľ stačí iba trochu,
nemusí byť za dodávku.
Zajtra si už pýta viac,
a čo bude o mesiac?
Na ničom mu nezáleží,
či je pekne a či
sneží.
Nič ho veru nebaví,
vzdal sa každej zábavy.
Nemá žiaden zmysel, cieľ.
Kto to vlastne takto chcel?
Ťažko sa už naspäť vráti,
kde sú jeho kamaráti?
Ruky dobodané, žily popraskané,
to nikomu nepristane.
Naozaj už
nikoho nemá,
táto bytosť zúbožená?
Nie je to nič veselé,
my takí byť nechceme!
Každú drogu odmietneme,
zdraví a veselí zostaneme.