Morské oko – Anton Marec

Morské oko – Anton Marec

Ľudia oddávna hovorili, že voda Morského oka má zázračnú moc. Vraj sa tomu, kto sa v nej na Jána vykúpe, ukážu poklady skryté v tatranských jaskyniach. Musí to však byť človek statočný a spravodlivý.

Počul to akýsi valach zo salaša na Lysej Poľane. A veru, všeličo sa o ňom šuškalo. Jedni vraveli, že je to zbojník, ktorého naháňajú tri stolice, iní zas, že má na svedomí ľudský život. Ale naozajstnú pravdu nepoznal nikto, lebo valach sa s nikým nepúšťal do reči, vždy si hľadel iba svojej roboty.

Na Jána podvečer sa valach vytratil zo salaša. Ešte sa ani mesiac nezjavil na oblohe, už bol v polovici cesty k Morskému oku. Ešte sa ani večernica neukázala, už bol na jeho brehu. Sadol si a odpočíval. Keď sa zotmelo, vošiel do vody. Studená bola ako ľad, ale valach zaťal zuby a plával k náprotivnému brehu. Presne o polnoci bol pri ňom. Chvíľu si oddýchol, znova sa ponoril a plával nazad. Pritom neraz hodil očami na Rysy, či sa tam neohlasuje nový deň. Taký bol nedočkavý!

Veď čo, v živote poznal iba biedu a ťažkú robotu. Jeho rodičia to isté. A na súrodencov nečakalo nič lepšie. Prečo by sa to nemohlo raz zmeniť? Až uzrie poklady tatranských jaskýň, naberie z nich pre všetkých, aby im vystačilo až do smrti.

Doplával k brehu. Tma redla a padala do dolín. Ponad štíty vystrelili prvé slnečné lúče. Valach čakal, že každú chvíľu sa pred ním otvoria tatranské jaskyne. Ale čo to? Znova sa stmieva? Prichádza noc? Skalné steny vôkol miznú, akoby sa strácali v hmle. Aj Morské oko kamsi mizne, už ho nevidí, ba nevidí ani svoje ruky! Všade okolo je tma! Je slepý!

Vtedy sa mu za chrbtom ozval hromový hlas:

- Čo si hľadal v mojich vodách, biedny človeče?

- Poklady tatranských jaskýň! - skríkol valach. – Iba ony môžu zmeniť život biedneho človeka!

- Vari si nevedel, že tu čakajú na človeka statočného a spravodlivého?

- Vedel som!

- A predsa si vstúpil do mojich vôd!

- Nespomínam si, že by som sa niekedy prehrešil!

- Nie? A ovce v Javorovej doline kto ukradol?

- Hlad bol, ľudia mreli a tí, čo im ovce patrili, prví zabudli na prikázania.

- Ludimiersky kaštieľ kto vyraboval?

- Nie je hriechom brať tým, ktorým bohatstvo priniesli naše mozole!

- Aj soľ do Liptova si načierno prenášal!

-Tak hovoria: Pomôž si človeče, pomôže ti aj Pán Boh!

- Musíš uznať, že si veľakrát zhrešil. Trest je spravodlivý!

Valach sa zamyslel nad tými slovami, spomenul si na doterajší život a povedal:

- Hovoríš, že som zhrešil... A keď som skočil proti medveďovi či vlkovi a chránil obecné? Keď som dolámaného kamaráta od Piatich plies zniesol? Rodičov, sestry i bratov od hladu zachránil? Celý život som hrdlačil, a nič som z toho nemal! Kde bola vtedy tvoja spravodlivosť? Prečo si sa vtedy neozval?

Otázky padali jedna za druhou, ozývali sa v opustenej doline, ale nikto na ne neodpovedal. Tajomný duch zmizol a zanechal valacha osamote. Slepého!