Dotknúť sa ohňa

Dotknúť sa ohňa

Hoc metrov par nás delí iba,
hoc dych Tvoj na krku cítiť smiem,
tomu vánku vôňa chýba,
že rozplynúť sa môže, to dnes už viem.

Hoc bližšie sme dotyku nežných pier,
hoc delia nás stovky míľ,
kráčame sami do svojich dvier,
ostáva spomienka krátkych chvíľ.

Hoc moje srdce zíva clivotou,
hoc Ty tam navždy svoje miesto máš,
ja ponechám sa radšej pohltiť samotou,
tento súboj viac nevyhráš.

Hoc dvere nehy stále otvorené sú,
hoc cez prah môžeš ďalej ísť,
bozky nehy na dverách ostanú,
do uška nebudeš viac mi hrýzť.

Hoc pri pohľade na Teba vždy ja strácam reč,
hoc ten okamih je viac než všetky slová,
všetky vyznania utiekli žiaľ už preč,
úlomky citu nevládzem skladať znova.

Hoc na tvári sa Ti túžba skrýva,
hoc stačilo by ju dychom odhaliť,
žiaľ to už na tom svete raz tak býva,
nie vždy smieme si to dovoliť.