To je hrozné!
Uprostred tej najkrajšej zimy ochorel snehuliak Smiechuliak. Určite
sa musel napiť horúceho čaju alebo zjesť niečo teplé, a to je pre snehuliakov tá najväčšia pohroma.
Hneď sa zišli lekári v bielych
plášťoch, vytiahli teplomery (vlastne zimomery), aby odmerali snehuliakovi Smiechuliakovi teplotu (vlastne zimotu). Keď mu ju konečne zmerali,
zmeraveli od hrôzy a zvolali:
„Jojojojojojój! Veď ty si, milý Smiechuliak, načisto chorý!“ Keď to povedali, nuž to musela byť
pravda, lebo to boli sami múdri páni.
Každý mal okuliare, prísny pohľad a pred menom doktorský titul.
Bol tam
Dr. Ačica,
Dr. Ahota,
Dr. Apák,
Dr. Avec,
Dr. Evák,
Dr. Ievko,
Dr. Iečny,
Dr. Koták,
Dr. Obučký,
Dr.
Otár,
Dr. Ozd,
Dr. Účik,
Dr. Vič,
Dr. Žgroš
a
Dr. Žiak.
A snehuliaka Smiechuliaka dr. vila zimnica
(vlastne teplica) a na tele mu
naskakovali zimomriavky (vlastne teplomriavky). A tak pätnásti múdri doktori predpísali Smiechuliakovi
špeciálne lieky:
nanuky, nanukovú tortu, mrazené jahody, zmrzlinu, ľadové cukríky. A prikázali mu, aby nosil tepláky (vlastne zimáky)
a pil odvar z liečivého zimozelu (vlastne teplozelu).
A naložili ho do mraziarenského kamiónu a poslali ho na liečenie do Turčianskych
Teplíc (vlastne Zimníc), kde mu dávali studené sprchy.
O týždeň sa snehuliak Smiechuliak vrátil zdravý ako rybička a studený ako
cencúľ a psí ňufák dohromady. Usmieval sa na celý svet a pochvaľoval si:
„Bŕ! Bŕ! Bravo! To je zimička! To je príma zima!“