preložila Alica Kulihová
Krajina zvaná Smiechoty bola taká pokroková, že v nej nikto nemusel pracovať. Všetko robili stroje. V Smiechotách neboli banky, lebo neboli ani peniaze. Neexistovali tu ani obchody, lebo každý dostával zadarmo všetko, čo potreboval. Neboli tu súdy, väzenie ani polícia, lebo tu neboli zlodeji.
Ľudia sa tu nedelili na tučných a chudých, dobre a zle oblečených. Všetci boli rovnakí.
V Smiechotách neboli žiadne úrady, iba školy.
V školách sa vyučovali predmety ako:
- podávanie si rúk,
- žmurkanie ľavým okom,
- žmurkanie pravým okom,
- robenie grimás,
- pozeranie do neba,
- ovoniavanie kvetov,
- prechádzka so založenými rukami za chrbtom,
- prechádzka s rukami založenými na prsiach,
- prechádzka s rukami vo vreckách,
- vyrábanie mydlových bublín,
- vymýšľanie výhovoriek,
- smiech.
Najdôležitejší predmet bol práve SMIECH. Kto prepadol zo smiechu, toho zo Smiechot vyhnali.
Vyhnanci sa potom usídlili v Amerike, Afrike, Austrálii, Európe. Aj na vašej ulici sú. Ak ich chcete vidieť, musíte vstať o štvrtej ráno, keď idú do práce. Električky sú ich plné. Mnohí idú na bicykloch a peši. Veľmi ľahlo ich rozpoznáte. Nikdy sa nesmejú. Nijaké školy im v tom nemôžu pomôcť.
Asi sa so smútkom už narodili.
Čo chýba a bolo by to treba vymyslieť
- Žeriavy na dvíhanie dobrej nálady a na ranné zdvíhanie školákov z vyhriatej postele.
- Detektor na hľadanie šťastia.
- Spôsob, ako si umyť nohy a zuby na rok dopredu.
- Sprej proti nude.
- Gumu na vygumovanie zlých spomienok.
- Topánky na chodenie po vode a po strope.
- Kameru na natáčanie snov.
- Farebný vietor.
- Sieť na chytanie úsmevu a premárnených príležitostí.
- Živú vodu na oživovanie mamutov, ale aj iných milých bytostí.
- Tabletky proti zlým známkam a zlým drakom.
- Okuliare na rýchle zaspávanie.
- Herbár na vylisovanie vlkolakov.
Z autorovej knihy Často si vymýšľam/ časopis Slniečko, apríl 2014/