Slovenčina – krásna reč
vie ju každé dieťa,
z rozprávok a z
uspávaniek
od mamky a ocka.
Môj jazyk je slovenčina,
pre školákov veľká drina.
Kde mám písať aké
„i“?
Ktože z Vás mi poradí?
Gramatika tá je ťažká,
múdrych kníh je plná taška.
Ale ja reč vedieť chcem,
všetky si
ich preberiem.
Slovenčina – mám Ťa rád,
si ako môj kamarát,
čo mi stále pomôže,
nepriateľa
premôže.
Slovenčina – mám Ťa rád,
pomôžeš mi v pravý čas.
Keď počujem Ťa z úst mamičky,
zaspím pekne
pomaličky.
Slovensko je krásna krajina,
kde žije aj moja rodina.
Takých rodín tu býva viac,
veď Slovensko je
ich rodná vlasť.
Poznám jednu krásnu reč,
rád ju mám,
nikomu ju nepredám!
Hovorí ňou ocko,
mamka,
dedko, babka, kamarátka.
Ráno sa s ňou prebúdzam,
celý deň s ňou rozprávam.
Večer s ňou zaspávam.
Moja reč je sladká,
ako keď ma kolísala
moja milá matka.
Slová, slovká,
slovíčka,
tak nás učí mamička.
Písať, čítať to je drina,
Naučí nás slovenčina.