Smútočný verš pre zosnulého

Smútočný verš pre zosnulého

V dávnych snách sa s nami stretneš,
Vo hviezdach svitne tvoj odkaz, máme ťa rád,
V tichých spomienkach zostaneš naveky,
V srdciach nás opustíš, ale nikdy nezabudneme.

S úsmevom odplávaš na večný pokoj,
V spomienkach zostávaš nám nekonečná láska,
Tvoj život bol dar, ktorý nám zanecháš,
Zosnulý, na veky nás opustíš v tichu.

Srdcia plné smútku, slzy nás zalievajú,
Tvoj odkaz zostáva, stále s nami ostávaš,
Odpočívaj v pokoji, náš milovaný anjel,
V spomienkach nájdeš nás, nezabudneme na teba.

Smútočný verš pre zosnulého

Dážď padá ticho na suchú zem,
ktovie, či tebe zmýva telo?
Slzami smútku objímam sen,
to všetko, čo srdce rozochvelo.

Nepovieš nikdy: „Ako mal som ťa rád!“,
len s úsmevom, čo vykúpil bolesť
ostávaš hlbšie, ako posledný pád
Rímskeho času, ktorý zlomila lesť.

Nevdýchneš vôňu, nezdvihneš zrak,
tak ako smiem čítať ti riadky?
Prirýchlo si pobral sa, nechal to tak,
môžem ťa privolať na slovíčko spiatky?

Plameňom sviece, čo sprevádza krok,
slovíčkom duše, čo trhá mi srdce,
a hoci už plní sa bolesti rok spomienka ostáva. „Tak nabudúce!“
Keď už slová nemajú váhu

Smútočný verš pre zosnulého

Ležíš si v posteli, na očiach máš tmu,
ten koho hľadáš ťa nechal samú,
zmätok ti vládne, na duši máš tieň,
slzami zmývaš si pokožku preň.

Nič sa už nevráti, všetko vzal čas,
smútok i radosti, spomienky v nás,
úsmev sa vytratil, stuhla ti tvár,
do očí vliezol kamenný žiaľ.

Nikdy už nepovie: Jak mal som ťa rád!,
so starosťou v srdci podá niekoľko rád,
všetko už odvial čas do spomienok,
z duše v nás zostáva len ten plamienok.

Smútočný verš pre zosnulého

Tak ako noc končí ránom,
v ktorom rodí sa nový deň,
tak odišla mi láska tvoja,
ktoru splnil si mi každý sen.

Tak ako dozrieva deň poludním,
v ktorom vychutnal si silu,
tak krásne prešli sme životom,
takú uchovám spomienku si milú.

A tak ako deň zavŕši sa tmou,
čo pod závoj noc si schová,
tak snáď dozrie aj tvoj čas,
keď v spomienkach pritúliš sa znova.