Nezabudky – Ľudovít Štúr

Nezabudky – Ľudovít Štúr

Ešte raz prenesiem
Po vás, kraje, oči,
Abych vás tam schvátil
Kde sa Dunaj točí;
Jak ste celé, strany,
Z kraja vy do kraja
Poletíte so mnou
Na brehy Dunaja.

Dolina obdlžná,
Po nej Váh sa roní,
Na brehu mestečko
K dedine sa kloní;
S plťmi dolu letia
Bystré Váhu vody,
A po brehach žijú
Pracovité rody.

Nad dolmi ozorné
Vrchy hlbokými,
A nad nimi Kriváň
Strie sa nad všetkými;
Kolom jeho hlavy
Mrákavy sa snujú,
Po nich hrajú hromy
A blesky križujú.

Jaké i ty mračnom
Krytá Poludnica
Vystieraš hrozivé
Ponad Liptov líca?
I keď zduníš v hromoch
Pozor na kočiny,
Kde žije ten našej
Miláček rodiny

Otvor sa mi ešte
Prosiečna dolina,
Nech sa mi pred okom
Stráň divov rozvíňa,
I s tým dňom radostným
I s tými drahými,
Leš za vrchami už
Zanikáš modrými.

A ešte sa ozvi
Svatojanská väža,
Nech tvoje ohlasy
Až sem ku mne bežia,
Odo mňa nech ďalej
Kol do kola letia,
Čo nám odvetily
Nech všetkým odvetia.

Večer sa na tichom
Rozložil pohorí,
Pod jezerom Štrbským
Tichý ohník horí,
Horí a na vôkol
Živý spev sa vinie;
Jezerom sa nesie,
A v horách pominie.

Kde že ohník? zhasol!
A kde spevcov kolo?
Pusto, jakoby ho
Tam nikdy nebolo;
Ale hľadím na vás,
Vy Kriváňa deti,
Načúvam jak spev ten
Po jezere letí.

Ide slnko, skoro
K západu sa zvráti,
I vás oko moje
Už, kraje, potratí,
S jeho mi západom
I vy zapadnete,
Ale mi na mysli
Večne zostanete.