Pripomienka – Ľudovít Štúr

Pripomienka – Ľudovít Štúr

Na staré deje v prítomnosti trápnej
Často mi myseľ, bratia, zachodila,
Po dejoch nových, na chvíli otupnej
Ešte sa vrelšie k ním mala, túlila;
Ony s našími vjedno sa stýkajú,
Jedny si druhým ruky podávajú.

Hviezda tým i nám zaliskla sa jedna,
Jedna nás vedla do drahého sveta,
Ale sa šútel vychytila biedna,
Len vždy po túžbach a nádejach veta;
Svet po ktorom sme túžíli a mreli,
Zároveň tamtým ani my nezreli.

Lež nie na dlho nádeje sú zbité,
Hviezda sa naša zase zaligotá,
Zasvitnú dni mhlou nám ešte zakryté,
Stratí sa čo nám v ceste stojí psota,
Po vekoch i nám vynde slnko z mrakov:
Bola noc, bude den Slovákov.