Do smutných dní žitia mojho
Padneš ešte slnka blesk?
Či na veky mä
obsadnul
Už len smútok, žravý stesk?
Či na horách sa mi mojích
Už na veky zamračilo?
Či nad všetky už dni moje
Mračno sa to rozložilo?
I tamto len za horami
Mrákavy sú nakopené?
Dni moje aj kde ích nezrieť
Len k trápeniu
odsúdené?
Po trnistých, príkrych cestách
Chodieval som, Bože milý,
Trudno po nich, ťažko preísť,
Tys len dával,
Pane, sily.
K Tebe hľadí moje oko,
Že mi pridáš silu novú,
Abych prešiel ešte tú púť
Kamenistú a vrchovú.
Z
hustých mračien ledakedy
Slniečko sa tiež usmeje,
Snáď prebleskne, snáď že na ňom
Ešte myseľ pookreje.
Ale čo aj
nezasvieti,
Čo aj z mračien nevysadne,
Vytrvať daj na tej púti,
Nech duch na nej neochábne.