Oranžový západ Slnka,
keď sa hviezdnatá noc zrodieva...
Večer si na lutne brnká,
obloha si nočné
šaty odieva.
Striebristý lesk, obraz prvej – Večernice,
tá radostne privoláva ostatné dievčence.
Žmurkajú, snáď
tancujú hlúčiky hviezd,
zo Zeme krajšieho pohľadu niet.
Drobné perly v modrom atramente,
guľatý Mesiac sa na ne díva...
Najkrajšie sú hádam v lete,
no aj zimné nebo zázraky skrýva.
Súhvezdia, kométy, oblohou letia,
blíži sa ráno, už
slabšie svietia.
Zornička pozerá na Zem posledná,
obloha sa preoblieka, z noci, do dňa.