Povesť o rytierovi Rolandovi

Povesť o rytierovi Rolandovi

Rolandovu studňu – fontánu dal postaviť kráľ Maximilián, keď pri jeho korunovácii vypukol v meste požiar a bolo nedostatok studní. Studňu vykopali na Hlavnom námestí v Bratislave. Nad studňou je fontána so sochou rytiera Rolanda.

Hovorí sa aj iná povesť o tom, ako vznikla fontána s rytierom Rolandom. Rytier Roland bol statočný bojovník. Mal zázračný meč nazývaný Durandal. Na svojom rohu Olifante zahral raz večer ľúbeznú pieseň, ktorú si časom obyvatelia Bratislavy veľmi obľúbili. Po niekoľkých dňoch sa rytier vrátil do svojej vlasti, do Bretónska a pieseň už viac obyvatelia nepočuli. Prišli sa raz ženy sťažovať richtárovi, že ich deti nechcú spať, lebo chcú počúvať tú pieseň, čo rytier Roland hrával. A tak potom vymysleli, že ak nemôže hrať na rohu rytier Roland, postavia takú fontánu, aby aspoň žblnkot vody, ktorá stekala do kamennej nádrže, pripomínal jeho pieseň, ktorú hrával.

Socha Rolanda stojaca v historickom centre Bratislavy na Hlavnom námestí je postavená tak, že je otočená tvárou k radnici. Hovorí sa, že raz do roka, keď sa strieda starý rok s novým, sa rytier Roland otočí na druhú stranu a úctivo sa pokloní pánom, ktorí položili život za slobodu mesta. Rytier vraj ožíva aj na Veľký piatok, keď popoludní zíde z podstavca a zamáva mečom na štyri svetové strany. Toto však môže vidieť iba rodený Bratislavčan, ktorý nikdy nikomu neublížil.