Slabý vetrík
v korunách stromov fúka.
Rosa na steblách trávy sa ligoce,
v potôčku voda veselo
žblnkoce.
Vtáky zas drobné konáriky zbierajú,
z nich rodinné hniezda si stavajú.
Vždy očarí ma modrá obloha,
keď na
nej ako snežné baránky
plávajú biele oblaky.
Vyletím ako motýľ
k nebesám,
na rodnú zem pozriem sa.
Na lúky, lesy,
horské stráne
a prstence hôr.
Majestátne hole
i údolia smaragdové.
Krása tej zeme,
mi berie dych.
Vrátim sa
ako
zrnko malé
tam, kam navždy patrím.
Do hrejivého náručia
mojej rodnej zeme.