Vyznanie básnička

Vyznanie

Slabý vetrík
v korunách stromov fúka.
Rosa na steblách trávy sa ligoce,
v potôčku voda veselo žblnkoce.

Vtáky zas drobné konáriky zbierajú,
z nich rodinné hniezda si stavajú.

Vždy očarí ma modrá obloha,
keď na nej ako snežné baránky
plávajú biele oblaky.

Vyletím ako motýľ
k nebesám,
na rodnú zem pozriem sa.

Na lúky, lesy, horské stráne
a prstence hôr.
Majestátne hole
i údolia smaragdové.

Krása tej zeme,
mi berie dych.

Vrátim sa
ako zrnko malé
tam, kam navždy patrím.
Do hrejivého náručia
mojej rodnej zeme.