Vzdychá pani učiteľka:
„Júj, stala sa krivda veľká.
Počas leta, ach, jaj, beda,
stratila sa
abeceda!“
Prehľadala celú triedu,
no našla len bielu kriedu.
Nakukla aj za tabuľu,
snáď tam nájde aspoň nulu!
Zrazu
rozletia sa dvere.
Hádaj, kto sa nimi derie?
M si smelo vykračuje,
do kroku si pohvizduje.
K na pravú nohu kríva,
Ó na
plné ústa zíva.
B má trošku menšie brucho,
J si poranilo ucho.
Pyšné P sa zas nadúva:
„Prečo ma nik nepočúva?“
R
si prosí trochu ticha,
po ceste ho v boku pichá.
Ú veselo vyskakuje,
„Kde sú deti?“ vykrikuje.
Pani učiteľka
zvolá:
„Zabudla som, aká smola!
Veď som vás ja, moji milí,
rozposlala na prázdniny!“
Ale teraz, vraví
šťastne:
„Konečne sa škola začne!“