Kyticu poľných kvetov natrhali
a na nedeľný stől ju postavili.
Belel sa
obrus,
voňal chlieb.
Keď som ho žuval,
stiahli mi hrdlo neposlušné svaly.
Akoby som mal v hrdle črep,
prežrieť som nemol
tento chlieb -
a kvety sa mi v očiach rozplývali.
Nevädze, kúkoľ, vlčie maky,
zvončeky, krále, divé klince.
Vravel som čosi,
ale celkom inšie.
Človek je taký.
A ja som prišiel s tajnou túžbou v srdci,
že vo vrstovníkmi prejdem chotárom
po bosonohých
stopách detských dobrodružstiev.
Zacnelo sa mi po starom a ono dávno skĺzlo po úpuste.
A ako by som aj mohol vysloviť
závratnosť
tejto chvíle?
Včera sme s Miškou striehli na motýle,
a dnes- beláskavejú vlasy Mišovi.
Včera sme s Markou boli na
malinách,
bosí - oj, dorantaní žihľavou a őstím-
a dnes jej dcéra moju báseň
recitovala na slávnosti.
Kde bolo malinčie -
mladá hora šumí.
Kde bola hora, nové domy stoja.
Nadarmo som sa vkrádal po záhumní -
nik nepoznal, rodná moja.