Narodenie dieťatka – Jozef Mokoš

Narodenie dieťatka – Jozef Mokoš

Klope, klope
na škrupinku kuriatko.
Klope, klope
na maminku dieťatko.

Dieťa, to je zrniečko,
krehulinké, maličké,
ktoré rastie v mamičke.
Ako živé slniečko
zohrieva to zrniečko
mamičkino srdiečko.
To zrniečko zakrátko
zmení sa na dieťatko
a potom to maličké,
ako v svojej izbičke,
býva v svojej mamičke.

My sa máme,
bývali sme v našej mame,
a nič sme tam nerobili,
ani nájom neplatili,
ako sme tam krásne žili,
snívali sme iba o tom,
čo sa s nami stane potom
a či dobre urobíme,
keď sa na svet narodíme,
keď sa na svet narodíme.
Hali, beli,
vitaj,
chlapček malý,
už
aby sme ťa,
krásne dieťa,
medzi sebou
na postieľke mali.
Vitaj, náš synáčik malý,
hali, beli,
hali, beli.

Hijó, hijó, hijó,
heta,
hijó až do tohto sveta.
Hijó, hijó, heta!
Svet
je váza
a ty kvet.
Tak, veru, tak,
podobáš sa na zázrak.

Bucľaté dieťatko,
ťapi, ťapi, ťap,
pradieš ako mačiatko,
a predsa si chlap.

Ťapi, ťapi, ťap.
Syn náš,
si náš
nový začiatok
a tak to tak cháp.
Ťapi, ťapi, ťap.

Raduj sa
s nami
bábätko,
bez teba
by sme boli
strašne sami,
dieťatko!
Raduj sa,
že to takto
dopadlo,
a netvár sa tak
zdesene.
Si naše
živé zrkadlo,
zlaté zrnko,
slnko
našej
jesene.

Si naše
živé jadierko,
svetielko,
ktoré sa
v očiach
mihotá,
si náš
púčik,
synček,
vnúčik,
kľúčik
z dverí
života.

A keď sa už narodíme,
či budeme vedieť načo....
A preto sa rodíme s takým plačom...