Už vari naozaj žil,
keď kedysi žil
jeden v svete vychýrený liekvar.
Ver, páru
nemal!
Raz navaril taký liek,
že rozosmial celý svet.
Inokedy taký liek,
že rozplakal celý svet.
Pripravil tiež taký
liek,
že ozdravil celý svet.
No všelijaké medicíny
ponaváral od jari do zimy!
Raz navaríť skúsil,
aj na prach vysušil
spacínu,
aby starosť nemal na zimu.
Lupne prach
a bude si celú zimu spať.
Lenže ach – jaj – ach!
Zapotrošil sa ten jeden
spací prach.
To ho muška malá naháňala,
a keď prášok zlapala,
ešte v lete zaspala.
Keď odpadla,
pribelha k nej myška -
hryzka;
kus odhryznúť zo sadla.
Maškrtnica myška zjedla mušku,
a keď ju už mala v brušku,
zanedlho zaspala.
Mačka
prišla,
že by sa jej myška zišla.
No stačil tam dychu van,
by mačací národ spal.
Dal sa bundáš do mačky
a priam zaspal
stojačky.
Gazda hladká bundáša,
a hneď sa mu do driemania zanáša.
I zlodeji nadíšli
a hneď bolí v snov ríši.
Aj vlk
prišiel,
aj medveď,
ale spali oba hneď.
Boli by tí spali,
pokým by nevstali.
Ale sa myške kýchlo,
prášok vietor vzal
–
a hneď každý vstal:
myška, mačka,
bundáš i zlodeji,
vlk, medveď povstali
zo spania hneď
a pobežal každý
rýchlo preč.
Z časopisu Slniečko, február 1975