Kráska a netvor – Terézia Mešťanová

Raz jeden kupec tri dcery mal,
za obchodmi často putoval.
Vždy doniesol im veľa vecí,
čo staršie dcéry vždy poteší.

„A tebe, najmladšia, čo mám dať?
Šperky či látku na nový šat?“
„Mne iba ružu, krásny kvet,
prines mi z tvojich ďalších ciest.“

Keď kupec nákupiť to, čo mal,
na cestu domov sa poberal.
Putuje, chodí, kraj obzerá,
zazrie palác vedľa jazera.

Komuže patrí táto krása,
okolo seba obzerá sa.
Palác i záhrada je pustá,
ale ruží krásnych tu je spústa.

Odtrhol ružu najkrajšiu
pre svoju dcéru najmladšiu.
Čo je to za lomoz? Svet sa krúti...
Strašný netvor sa naň rúti.

„Vzal si krásny vzácny kvet,
za to tu musíš hneď zomrieť.
Ak ty dcéru doma máš,
miesto seba mi ju dáš.“

Smutný sa domov vrátil.
„Skoro som život stratil.
Musím sa ja vrátiť späť
pre jediný kvet zomrieť.“

„Ja idem, môj ocko, ty nie,
veď si to spravil kvôli mne.“
Dcéra Kráska pobrala sa
k netvorovi do paláca.

Keď vstúpila do hradných dvier,
milo ju vítal strašný zver:
„Na hrade ťa pekne vítam,
úprimne sa, deva, pýtam.

Viem, strašný som. Ty bojíš sa?“
Slzy jej tečú i po lícach.
„V hrudi ti dobré srdce bije,
aj keď tvoj výzor škaredý je.“

O ruku krásku žiada,
či mala by ho rada.
„Chcem ešte otcu, sestry zrieť,
potom sa k tebe vrátim späť.

„Môžeš si otca navštíviť,
do ôsmich dní však opäť príď.“
Dám ti tento prsteň zlatý,
nech ťa ku mne prinavráti.“

Z dcéry sa kupec raduje,
ale jej sestry doma nie.
Je krajšia ako predtým,
zlostia sa jej sestry.

Keď chystá sa už na cesty,
Prehovárajú ju jej sestry:
„Kam by si išla, máš tu nás.
A netvora nech berie ďas.“

Ostala teda ďalší deň,
tu prisnil sa jej krutý sen,
že netvor leží na márach.
Dostala oňho veľký strach.

Vzala ten prsteň do dlane,
nech splní sa jej želanie.
V mihu je na zámku zvera:
„Prosím ťa, len neumieraj!“

Hľadá ho, po zámku volá:
„Opusť, že taká zlá som bola.“
Zbadá jeho chabé telo,
srdce jej od žiaľu mrelo.

Láska ho a ticho žiada:
„Ja ženou ti budem rada.“
Keď to povie – hromy, blesky,
stojí pri nej mladík rezký.

„Kliatbu láskou zrušila si,
už nastanú dobré časy.“
Žiť život v koži netvora,
pomsta bosorky to bola.

„Zachránila ma čistá láska.
Bol to tvoj dôkaz, moja Kráska.“
Osud im spojil srdcia, kroky
a žili šťastne dlhé roky.

Z autorkinej knihy Veršované rozprávky

Zones.sk – Najväčší študentský portál