Cirkus ide – Milan Ferko

Cirkus ide – Milan Ferko

Po dedine, po ulici
nastal šum a zhon.
Už sa blížia modré vozy,
celkom vpredu slon.

Na slonovi – žltá veža
a v nej ako dáke knieža
šuhaj s tvárou veselou.
Ukláňa sa na tri strany,
pozýva ľud pozháňaný
bielou hlásnou trúbeľou:

Tra – ra, tra – ra, tra – ra – ra,
ide cirkus Sahara.
V dnešnom jeho predstavení –
tisíc rôznych prekvapení.
Úchvatné scény
za nízke ceny!

Príďte všetci – muži, ženy,
chlapci, aj vy, stará mať,
uvidíte tucet slonov
na stoličkách tancovať.

Po medveďom kolotoči
príde fakír. Každý zočí,
jak sa pretne na dva kusy
a –
vzápätí sa scelí.
Opakovať tento počin
nik sa dosiaľ nepokúsil,
nech bol ako smelý.

Ďalej príde
jedinečná drezúra:
dvaadvadsať psíkov, ktoré
nezúria,
ale hrajú futbal.

Predtým zahrá hudba
siedmich siamskych mačiek
Pochod kačiek.

Potom rozhodca Piskor
vyvedie mužstvá na ihrisko.
Spartak Hav – Hav má svoj
belasý,
Slavoj
Hav – Hav – Hav však
nedá si
dres.
Táto senzácia bude iba dnes.

Iba dnes
môžete počuť šaša Jašu,
jak hrá novú pieseň našu
na motúz a pivnú fľašu
v šatách tureckého pašu:
„Varil šašo Jašo kašu...“
a hneď po nej ďalšiu,
krajšiu.

Pozriteže na opice,
návštevníci, návštevnice:
Cica pekne vedľa Mice.
Ako zručne každá chyce
do ľavice, do pravice
cukor, zrnká kukurice...

A keď Cica vedľa Mice
vylúskajú slnečnice,
vyšvihnú sa na palice,
skáču, robia daromnice.

Keď im dáme nohavice,
vejáre a náušnice –
budú večer z Mice, Cice
akrobatky – tanečnice...

V ďalších číslach predvedieme
také hry a divy,
aké človek neuvidí,
kým len bude živý.
Tra – ra, tra – ra, tra – ra – ra,
ide cirkus Sahara...

Z knihy Na Mars a späť