Zbalil som si kufor plný snov,
v každom rohu ukrytý je kúsok slov.
Každé z nich mi pripomína cestu,
kam sa
uberám, kde nájdem ďalšiu zvestu.
V taške mám sny, túžby, plány,
pár škrabancov z dávnych rán.
Nechávam tam miesta na nové
príbehy,
na smiech, na slzy, na naše nezhody i smiechy.
Batožina, čo so sebou nosím,
nie je len z vecí, ktoré si môžem vziať so
sebou.
Sú to spomienky, radosti a strachy,
ktoré sa ticho vezú s nami po celej dráhe.
Je v nej kúsok minulosti, kúsok z
nás,
veci, ktoré časom získali svoj hlas.
Ale aj keď je ťažká, nebudem sa báť,
lebo s každým krokom je nový deň na
dohľad.
Každý kufor má svoje vlastné váhy,
niekedy ťažšie, inokedy ľahké, bez námahy.
Ale bez batožiny by sme neboli tým,
kým sme,
všetky tie kúsky života nás robia celistvými, ako sme.
A tak si zoberiem so sebou všetko, čo mám,
s úsmevom na perách,
čo svetom rozdávam.
Lebo batožina, čo nosíme, nás formuje,
je to náš príbeh, čo sa nikdy nekončí, len pokračuje.