Moja mama – Naďa Mitanová

Moja mama – Naďa Mitanová

Je taká mierna,
že ustupuje až na kraj skaly
a keď už niet kam,
roztiahne krídla.

Moja mama je taká krehká
ako list na jeseň,
a predsa u nej každý
hľadá oporu
a vždy ju nájde.

Moja mama
je taká dobrá, že ráno
vstáva skôr, aby nakŕmila
túlavého kocúra
čakajúceho pred bránou
na úsvite.

Moja mama
je taká slobodná, že pasie
nášho hrdzavého kocúrika
na trávniku pred panelákom
(a keď jej ujde na strom
vyzuje sa a nenápadne
lezie za ním).

Moja mama je taká praktická,
že pri tej prechádzke hľadá
kolíčky na bielizeň
pod balkónmi a už má nádhernú
pestrú zbierku.

Moja mama je taká úžasná,
že nám potajomky prišíva
gombíky na kabát,
hoci sme už veľké dievčatá.

Moja mama všetko obráti na dobré.
Zopár dní po Vianociach
nenápadne nosí domov
vyhodené vianočné stromčeky,
aby sme mali
každá vo svojej izbe.

Moja mama
je taká požehnaná, že sa modlí
v neznámych jazykoch
za každého člena rodiny, nevynímajúc
zvieratá.

Moja mama
je taká nezištná,
že nám dáva darčeky,
o ktorých nikto nevie.
Moja mama
je taká bledá, taká chudá
ako mesiac, ktorý cúva.

Moja mama spredu
je krásna;
keď zaspí, potajomky
si ju obzerám.

Ocko raz povedal, že mama
je čistokrvný anjel.