Takže toto bola pravá strana lásky,
tá, ktorá spraví všetko bez otázky,
tá, ktorá však sama nevie byť
a
za stránku ľavú sa musí občas skryť.
Takže láska ľavá, tá má viac odtieňov,
tá Ta vezme zo svetla do tieňov.
Pri nej
spoznáš zmysel tohto slova
a aj mnohých ďalších.
Zúfalstvo, pochybnosť budí zas a znova,
kvôli nim si starší.
Vďaka nej si
vážiš pravú stranu lásky,
a to stokrát viac práve pre tie vrásky.
A tak v tomto svete plnom protikladov,
mal som pravú lásku,
tá sa stala ľavou...
My sme dneska na ňu už príliš zložití.
Všetko dáme za ňu, hráme sa na city.
No keď príde ku nám, tak
zrazu zistíme,
kto to pri pri nás leží, s kým to vlastne spíme.
A tak v tej našej modernej palici
skrsne nápad - Ujdikým ťa
nemá!
Dnešná láska stojí na ulici
pohrdnutá, nemá...
A pozoruje nás, ako ju míňame
v chvate, strese.
Pritom sa
zhovárame
o novom účese.
Dnes pre lásku neumrieš, heroické činy,
v dobe mieru, peňazí, sú už bez príčiny.
Zrazu zistíš
že nebola pevná, hentá Tvoja kryha
a si len ten, čo sa v mori niekde v diaľke mihá...
Ja som tým, čo sa v svete topí sám a bez
pomoci
a chytám sa stebla -l ásky ľavej hoci.
Tak jak sa zmenila pravá na tú ľavú,
snáď sa môže zmeniť ľavá na tú
pravú.
Však pravda je aj tak vždycky niekde v strede,
prestanem rozprávať zas o kyslom mede.