Lastúrniky

Lastúrniky

Schránka lastúrnikov je zložená z dvoch častí, lastúr, spojených pružným
väzom. Majú silné svaly, ktoré im umožňujú lastúry otvárať a zatvárať. Väčšina druhov žije v mori. Sladkovodné majú menej výrazné schránky. Žijú na dne tečúcich alebo stojatých vôd. K nim patrí napríklad škľabka veľká (Anodonta cygnea), korýtko rybničné (Unio pictorum) alebo prísne chránená perlorodka riečna (Margaritifera margaritifera).

Lastúru majú z vonkajšej strany pokrytú tenkou tmavou vrstvou, ktorá ich
chráni pred kyselinami rozpustenými vo vode. Vnútorná vrstva je hladká a lesklá, pokrytá perleťou.

Niektoré sladkovodné lastúrniky vytvárajú prírodné perly červenej alebo ružovkastej farby. Sliznica plášťa perlorodky riečnej produkuje perlovinou, ktorou obaľuje cudzie teleso (napríklad piesok). Je to obranná reakcia na podráždenie. V súčasnosti je tento druh najmä v dôsledku znečisťovania vody v potokoch na pokraji vyhubenia.

Dôsledkom pasívnejšieho, málo pohyblivého a u niektorých druhov aj
prisadnutého spôsobu života je stavba tela lastúrnikov jednoduchšia ako u ulitníkov. Dobre vyvinutá svalnatá noha slúži na lezenie, prerývanie dna alebo prilepovanie tela k podkladu. Hlava nie je od nohy odlíšená. Zmyslové orgány sú redukované prakticky len na orgán, ktorým vnímajú polohu tela.

Lastúrniky prijímajú potravu a kyslík filtrovaním vody cez prijímací otvor u
niektorých druhov predĺžený do rúrkovitého sifónu. Vďaka nemu môžu zostávať zahrabané v bahne alebo v piesku. Voda obmýva žiabre, ktorými kyslík prechádza do krvi. Drobné čiastočky potravy sa zachytia v ústnom otvore a prechádzajú do ďalších častí tráviacej sústavy. Nestrávené zvyšky potravy sa odstraňujú vyvrhovacím otvorom.

Do svojho tela lastúrniky denne načerpajú niekoľko litrov vody. Odfiltrujú z nej nielen potravu a kyslík, ale aj škodlivé baktérie a nebezpečné látky, čím prispievajúk čisteniu vody. Podľa zvýšeného množstva chemikálií v ich telách je možné zisťovaťkvalitu vôd. Sú preto dôležitými indikátormi ich znečistenia.

Lastúrniky sú väčšinou gonochoristy. Pohlavné bunky vypúšťajú do vody, kde dochádza k oplodneniu. Ich vývin je nepriamy cez larvu, ktorá žije prisadnuto alebo parazituje na rybách.

Mäkkýše sú dôležitou súčasťou potravových reťazcov vodných ekosystémov.
Živia sa nimi hlavne ryby. Mnohé z nich sú predátory a lovia menšie živočíchy, iné žijú paraziticky alebo plnia úlohu hostiteľa. Vodniak vysoký je často
medzihostiteľom nebezpečných cudzopasných červov, napríklad motolice
pečeňovej, ktorá spôsobuje ochorenie oviec (viac v kapitole o parazitoch).