Vyššie a výtrusné rastliny

10. téma Vyššie a výtrusné rastliny

Vyššie rastliny- cormobionta

-gr. slovo cormus = kmeň, stonka

-individuálny vývin týchto rastlín sa vyznačuje striedaním gametofytu a sporofytu (rodozmenou)

-špecifické vlastnosti vyšších rastlín:

1. ich telo- cormus je rozlíšené na koreň, stonku a listy
2. ochranu pred vyschnutín a mech. poškodením zabezpečuje- epidermis- krycie pletivo
3. transport org. a anorg. látok zabezpečujú cievne zväzky
4. dýchanie a vyparovanie vody umožňujú prieduchy- stómy

Evolúcia

-predchodcami vyšších rastlín boli zelené riasy, kt. žili na okrajoch oceánov a dokázali sa prispôsobiť životu mimo vodného prostredia

Výtrusné cievnaté rastliny- Sporophyta

-tieto rastliny sa rozmnožujú pomocou výtrusov, patrí sem:

1.oddelenie: Rýniorasty- Rhyniophyta

-sú to fosílne rastliny, kt žili v prvohorách:

-znamenajú prechod rastlín na súš

-výskyt: v plytkých vodách, močiaroch

-stavba tela:

-charakteristika: dosahovali 20-50 cm

-telo tvorili:

1. podzemné- rhyzoidy s príchytnými vláknami
2. nadzemná stonka: mezóm, kt plnila aj funkciu koreňa, a keďže bola zelená mala aj vyživovaciu funkciu, koncové časti stonky sa vydlicovito rozkonárovali – telómy

• telómy boli:

1. fertilné- boli zakončené výtrusnicou, vo výtrusniciach sa vytvárali výtrusy, takáto rastlina predstavovala sporofyt
2. sterilné- boli bez výtrusníc a mali asimilačnú funkciu

• stredom stonky prechádzal drevostredný – hadrocentrický cievny zväzok

-zástupcovia: Rhynia major

-Walter Zimmermann: vyslovil Telómovú teóriu- vysvetľuje evolúciu orgánov vyšších rastlín:

1. zo sterilných telómov sa vyvinuli vegetatívne orgány- koreň, stonka, listy
2. z fertilných telómov: generatívny orgán- kvet

2.oddelenie: Machorasty- Bryophyta

-najdokonalejšie organizované výtrusné, stielkaté rastliny

-nemajú vodivé pletivá dokonale vyvinuté

-výskyt: vlhké, tienisté miesta, lesy, kôra stromov, pôdy

-morfológia: bunková stena obs celulózu, asimilačným produktom je škrob- amylum, majú diferencované nasledovné pletivá:

a.krycie pletivo- s dých otvormi

b.asimilačné pletivo (fotosyntéza)

c.zásobné pletivo- H2O

-telo tvorí stielka, kt môže byť:

a.lupeňovovitá- Pečeňovky

rozlíšená na: rhizoidy, kauloid, plylaidy

-fyziológia: vodu a v nej rozpusteneé min látky prijímajú celým povrchom tela

-rozmožovanie: heteromorfná rodozmena:

 gametofyt je vždv haploidný (nesie samčie plemenníčky alebo samičie zárodočníky)

sporofyt je diploidný,výtrusy sú diploidné

1.Trieda: Pečeňovky- Hepaticopsida

-najprimitívnejšie organizmy

-výskyt: na brehoch potoka tvorí zelené povlaky

-stavba: hnedá lupeňovitá stielka obsahuje SiO2

-okrem rodozmeny sa môže rozmnožovať špeciálnymi rozmnožovacími telieskami, kt vznikajú na stielke tvaru pohárika

-zástupcovia: Porastnica mnohotvárna- Marchantia polymorphia

2.Trieda: Machy – Muscopsida

-majú najdokonalejšiu stavbu

-gametofyt vytvára: palístkami husto porastená stielka

-nezelený sporofyt vyrastá z gametofytu

-morfológia:

zástupcovia: Rašelinník močiarny: Sphagnum palustre- zo spodných odumretých listov sa tvorí rašelina

 Ploník borievkový

Merík vlnkatý

3.oddelenie: Plavúňorasty- Lycopodiophyta

-najväčší rozmach dosiahli v prvohorách, keď rástly aj stromovité druhy, dosahovali výšku až 40 m, boli súčasťou prvohorných pralesov

-z nich vznikli dnešné uhoľné sloje

1. a) fosílne druhy:
   • Lepidodendron- bohato sa rozkonárujú a na kmeni vidíme kosoštvorcové jazy po listoch

• Sigillaria: málo sa rozkonáruje a mé 6 hranné jazy po listoch

1. recentné druhy (dnes žijúce)- sú bylinného charakteru:

-ich telo je rozlíšené na koreň, stonku, listy

-zástupcovia:

Plavúň obyčajný- Lycopodium clavatum- rastie v smekových lesoch

-má plazivú stonku, z kt vyrastácajú 2 typy listov: a) zelené lístky- asimilačná funkcia, b) lístky s výtrusnicami- rozmnožovacia funkcia

-celá rastlina predstavuje nepohl. generáciu sporofyt

-význam: chorenia močových ciest,ochorenia obličiek,reumatické ochorenia ,cirhóza pečene ,kŕče v nohách,vysoký krvný tlak ,otvorené rany

4.oddelnie: Prasličkorasty- Equisetophyta

-fosílne prasličkorasty boli stromovité a liany: vyskytovali sa ako súčasť pralesov na močiaritých pôdach

-prispeli k tvorbe uhoľných slojov

-dnešné recentné druhy sú trváce byliny

-morfológia:

-majú dlhú dutú článkovitú stonku

-listy sú drobné,šupinovité,praslenovite usporiadané

-listy aj stonka sú inkrustované SiO2

-rozmnožovanie: rodozmena

-zástupcovia:

Prasličná roľná- Equisetum arvense

- asi 20 cm vysoká, rastú na poliach a záhradách,

-má 2 tvarovo i funkčne odlišné časti:

1. jarná byľ: vyrastá skoro na jar z podzemku- má hnedú farbu, drobné šupinaté listy je zakončená s výtrusnicou- rozmnožovacia funkcia
2. letná byľ: je zelená, má asimilačnú funkciu, cez leto sa v podzemku nahromadia zásobné látky potrebné na vývin budúcej jarnej byle

-význam: regeneruje spojivové tkanivá, zastavuje všetky druhy krvácania,zlepšuje vylučovaciu schopnosť obličiek

5.oddelenie: Sladičorasty- Polypodiophyta

-rastú na tienistých vlhkých miestach

-tropické druhy môžu mať aj stromovitý charakter

-listy , ktoré dosahujú veľké rozmery vyrastajú z podzemku

-kedže sú zelené, plnia vyživovaciu úlohu

-na ich spodnej strane vyrastajú výtrussnice združené do kôpok a sú chránené blanitou zásterkou

 zástupcovia:

Papradka samčia- Athyrium filix- femina

Papraď samčia- Dryopteris filix- mas

Sladič obyčajný- Polypodium vulgare