Stonka – stavba
Stonka – stavba
Stonka je väčšinou nadzemná časť rastliny (niektoré rastliny majú podzemnú stonku - podzemok)
Funkcie stonky:
- Mechanická - upevňuje rastlinu, vyrastajú na nej nadzemné orgány (listy, kvety, plody)
- Transportná - prúdia ňou roztoky z koreňa do nadzemných častí
- Zásobná - u niektorých rastlín napr. stonkové hľuzy (zemiak)
- Asimilačná - u niektorých rastlín prebieha fotosyntéza v stonke (napr. sukulenty)
- Rozmnožovacia - niektoré rastliny sa môžu rozmnožovať stonkovými odrezkami
Primárna stavba stonky
Primárnu stavbu stonky tvoria podobne ako u koreňa pletivá, ktoré vznikajú delením primárnych pletív.
Pokožka (epidermis)
Vzniká z dermatogénu (primárny meristém), na rozdiel od pokožky koreňa má na povrchu kutikulu, ktorá zabraňuje prenikaniu vody a plynov do alebo z rastliny. V pokožke stonky sa môžu nachádzať prieduchy, chloroplasty alebo leukoplasty.
Primárna kôra
Viacvrstvová (3 vrstvy - ektoderm, endoderm, mezoderm), vnútornú vrstvu môže tvoriť škrobová pošva, ktorá nemusí byť súvislá.
Stredný valec
Je tvorený základným a vodivými pletivami. Nachádza sa pod kôrou a tvorí stred stonky.
- Obvodovú časť stredného valca tvorí vrstva buniek latentného meristému - Pericykel, z ktorého vyrastajú bočné výrastky (u niektorých rastlín adventívne korene)
- Stržeň a stržňové lúče - parenchymatické pletivo, ktoré vypĺňa centrálnu časť stonky a priestor medzi cievnymi zväzkami
- Vodivé pletivá u semenných rastlín môžu byť v stonke uložené v kruhu napr. dvojklíčnolistové rastliny(eustele) alebo môžu byť roztrúsené napr. jednoklíčnolistové rstliny (ataktostele)
Druhotná (sekundárna) stavba stonky
Druhotnú stavbu stonky tvoria pletivá, ktoré vznikajú pri hrubnutí stonky alebo činnosťou sekundárnych meristémov.
Hrubnutie stonky u rastlín môže prebiehať dvoma spôsobmi:
- rastom buniek - malé prírastky, takto hrubnú napr. papraďorasty, jednoklíčnolistové rastliny
- činnosťou druhotných delivých pletív (kambium, felogén)
Kambium môže byť:
- fascikulárne - prechádza naprieč cievnym zväzkom medzi drevom a lykom, delením takéhoto kambia vznikajú navonok druhotné lyko a dovnútra druhotné drevo
- interfascikulárne - Nachádza sa mimo cievnych zväzkov, pretína stržňové lúče, produkuje na obe strany parenchymatické bunky, vznikajú druhotné stržňové lúče
| a) interfascikulárne kambium b) fascikulárne kambium c) drevo d) lyko |
V priebehu roka sa mení tvar a veľkosť kambiom produkovaných buniek drevnej časti. Na začiatku vegetačného obdobia sa vytvára jarné drevo (beľ), ktoré je svetlejšie, mäkšie s menšou hustotou buniek. Neskôr sa vytvára tvrdšie, hustejšie a tmavšie letné drevo (jadro). Na konci vegetačného obdobia sa vytvorí jeden pás jarného (svetlého) a jeden pás letného (tmavého) dreva. Tieto pásy označujeme ako letokruhy.
Druhotným hrubnutím sa zväčšuje obvod stonky najmä u rastlín, u ktorých stonka pretrváva zimu - dreviny
Felogén Zakladá sa na konci prvého roka v primárnej kôre, niekedy v pokožke alebo v pericykli. Delením oddeľuje smerom dovnútra zelenú kôru a navonok produkuje korok.
Zelená kôra (Feloderm) vzniká pravdepodobne len v prvom roku činnosti felogénu
Korok (Suberoderm) tvoria odumreté bunky vyplnené vzduchom alebo živicami, sú nepriepustné pre vodu a plyny. Môže byť tvrdý, mäkký, hubovitý. V korku sa nachádzajú dýchacie póry - lenticely.
Felogén niektorých drevín (buk, hrab, breza) produkuje stále nový korok, starý odumiera, odlupuje sa, takže povrch stromu je stále hladký.
U iných felogén ustane, pod ním hlbšie sa zakladá nový, ktorý vytvára nový korok a zelenú kôru, čím dochádza k trhaniu pôvodného. Súbor potrhaných pletív korku sa označuje ako borka (rhytidoma)