Rozmnožovanie živočíchov

Rozmnožovanie živočíchov 

Rozmnožovanie (reprodukcia) – hlavný význam je zachovanie druhu
Rozmnožovanie – nepohlavné (vegetatívne), pohlavné (sexuálne) Nepohlavné rozmnožovanie

Netvoria sa pohlavné bunky, nový jedinec vzniká oddelením telových (diploidných) buniek prípadne častí tiel rodičovského organizmu, ktoré dorastú. Potomstvo vzniknuté pri nepohlavnom rozmn. je vždy geneticky zhodné s rodičmi. Jedince vzniknuté nepohlavným rozmnožovaním nazývame klony.
Nepohlavné rozmnožovanie je relativne rýchle ale neumožňuje genetickú premenlivosť a tým pádom ani adaptáciu na zmenu prostredia.
Nepohlavne sa rozmnožujú živočíchy s jednoduchou stavbou tela.

Hlavné spôsoby nepohlavného rozmmnožovania u živočíchov :

• Delenie priečne, pozdĺžne – mitotické delenie jadra a cytoplazmy u jednobunkovcov (bičíkovce,nálevníky)
• Pučanie – oddelenie skupiny buniek z materského organizmu z ktorých vzniká nový jedinec napr. u pŕhlivcov (schopnosť regenerácie)
• Rozpad - u niektorých jednobunkovcov

Pohlavné rozmnožovanie

Väčšina živočíchy, sa rozmnožuje pohlavne.
Pri pohlavnom rozmnožovaní vznikajú v pohlavných orgánoch (žľazách) - gonádach pohlavné bunky – gaméty.

Gaméty vznikajú po redukčnom delení (meióza), preto sú haploidné t.j. majú polovičný počet chromozómov.

Gaméty môžu byť :

• Nerozlíšené (izogaméty) – morfologicky rovnaké, ale sú medzi nimi fyziologické rozdiely
• Rozlíšené (anizogaméty) na samičie - vajíčka (ovum), tiež ozn. ako makrogaméty a samčie -spermie tiež ozn. ako mikrogaméty.

Samčie pohlavné bunky spermie vznikajú v semenníkoch (testes). Spermia má hlavičku – tvorenú jadrom s DNA, krček a u väčšiny živočíchov má spermia aj bičík, ktorý je zdrojom pohybu. V samčích pohlavných žľazách sa vytvárajú milióny spermií od času pohlavnej zrelosti často až do smrti jedinca.
V semenníkoch sa tvorí aj pohlavný hormón testosterón, ktorý má vplyv na rozvoj druhotných pohlavných znakov (ochlpenie, veľkosť) a na správanie samcov.

Samičie pohlavné bunky - vajíčka sa tvoria vo vaječníkoch (ovarium). Vajíčka sú vždy nepohyblivé a obsahujú jadro s DNA. Možu obsahovať žĺtok bohatý na živiny. Tvorba vajíčok závisí aj od starostlivosti živočícha o potomstvo.

Splynutím pohlavných buniek nastáva oplodnenie.

Oplodnenie môže byť :

• Vonkajšie – mimo tela organizmu, napr. vodné živočíchy
• Vnútorné – samčie gaméty (spermie) sú prenesené väčšinou do samičích pohlavných orgánov a vývin nastáva vo vnútri tela samičieho jedinca alebo sú oplodnené vajíčka kladené mimo tela.

Po oplodnení vzniká diploidná zygota.

Živočíchy, ktoré sa vyvíjajú vo vnútri tela (vnútorné oplodnenie) majú vo vajíčku menej žĺtka (cicavce), vajíčko živočíchov vyvíjajúcich sa mimo tela (vonkajšie oplodnenie) obsahuje veľa žĺtka a je chránené jedným alebo viacerými obalmi, ktoré zabezpečujú ochranu zárodku (bielkovinové, rôsolovité, kožovité, vápenaté).

Množstvo vytvorených vajíčok záleží na tom v akom prostredí sa bude vajíčko vyvíjať, aká je jeho pravdepodobnosť prežitia v danom prostredí.
Napr. parazity obrovské množstvo vajíčok, potrebný rôzny hostitelia a následne podmienky, ryby, hmyz veľké množstvo prirodzených nepriateľov, žiadna starostlivosť o potomstvo – veľké množstvo vajíčok zabezpečuje prežitie aspoň niekoľkým jedincom, vtáky, cicavce – starostlivosť o potomstvo, vnútromaternicový vývin dáva záruku, že aj menšie množstvo jedincov bude schopné prežiť.

Ak samčie aj samičie gaméty vznikajú v tele toho istého jedinca tento jav sa nazýva hermafroditizmus (jedinec je hermafrodit). U hermafroditov pohlavné bunky nedozrievajú naraz, preto aj tieto živočíchy v čase rozmnožovania vyhľadávajú partnera – pária sa, pričom si vymieňajú spermie. Výnimkou sú len živočíchy, ktoré žijú izolovane napr. pásomnica.

Väčšina živočíchov má len samčie alebo len samičie pohlavné orgány, v ktorých vznikajú len samčie alebo len samičie gaméty. Sú oddeleného pohlavia – Gonochorizmus.

Prítomnosť gonád v tele živočíchov sa označuje ako primárne pohlavné znaky. Na základe primárnych pohlavných znakov sa jedinci oddeleného pohlavia rozlišujú na samčekov a samičky.
Jedince oddeleného pohlavia sa od seba odlišujú nielen samčími a samičími gonádami - primárne pohlavné znaky ale aj inými morfologickými a funčnými vlastnosťami, ktoré vyplývajú z primárnych pohlavných znakov napr. veľkosť, tvar tela, sfarbenie tela, hriva, parožie, mliečne žľazy. Tieto znaky ovplyvnené pohlavnými hormónmi, ktoré vytvárajú príslušné gonády sa označujú ako sekundárne pohlavné znaky.
Na základe sekundárnych pohlavných znakov možno na prvý pohľad odlíšiť samčeka od samičky (parožie u jeleňa, farebné perie a hrebeň u kohúta atď.)

Odlišnosť jedincov opačného pohlavia na základe druhotných (sekundárnych) pohlavných znakov sa nazýva pohlavná dvojtvarosť (sexuálny dimorfizmus).

U niektorých živočíchov môže nastať vývin vajíčka aj bez oplodnenia. Partenogenéza je spôsob rozmnožovania, keď sa vývoj vajíčka vyvolá bez účasti spermie (včely, vošky, mravce).

Väčšina živočíchov je schopná rozmnožovať sa len v určitom období roka. Organizmus samíc v inom čase nie je pripravený na rozmnožovanie – zabezpečený vývin mláďat v priaznivejších podmienkach.

Utajená brezivosť – Párenie v takom období, že po uplynutí normálnej doby brezivosti by sa mláďatá narodili do nepriaznivých podmienok napr. ruja na jeseň, brezivosť sa zastaví a pokračuje tak aby sa mláďatá narodili až na jar (srna, jazvec, kuna, netopier)

Špecifické správanie sa živočíchov v čase párenia – vyhľadávanie najsprávnejšieho partnera, migrácie, združovanie sa do väčších skupín atď.