Dýchacia sústava

Dýchacia sústava

Dýchanie je zložitý fyziologický proces na ktorom sa podieľajú dýchacie orgány ,dýchacie svaly, krv krvný obeh, centrálna nervová sústava(CNS)

Funkcia:

• výmena dýchacích plynov medzi organizmom a prostredím

dýchacie cesty:

• nosová dutina
• nosohltan
• hrtan
• priedušnica
• priedušky
• pľúca

nosová dutina

• začína 2 nozdrami , je predelená prepáškou na 2 časti
• vnútro nosovej dutiny vystiela sliznica, ktorá má dýchaciu a čuchovú funkciu

funkcia:

• a) ohrievanie a zvlhčenie vzduchu
• b) zachytávanie mechanických nečistôt

nosohltan- horná časť hltana

hrtan- je tvorený chrupkami, svalmi a väzmi, je chránený štítnou chrupkou ,kt.má 2 platničky strieškovito spojené

V hrudníkovej dutine je hlasivka, tvorená 2 hlasivkovými väzmi medzi ktorými je štrbina. Pri prechode do hrtana sa nachádza príchlopka (Epiglotis)-zabraňuje prenikaniu potravy z tráviacej sústavy do dýchacej.

Funkcia:

• dýchacia
• hlasová

priedušnica- nadväzuje na prstienkovitú chrupavku hrtana a je uložená pred pažerákom. Je asi 12 cm dlhá, asi 1,5 cm široká a tvorí ju 15-20 podkovovitých chrupaviek. Po jej oboch stranách sú laloky štítnej žľazy. Vo výške 4.-5. hrudníkového stavca sa rozdeľuje na priedušky, ktoré vstupujú do pľúc. Tu sa mnohonásobne vetvia a tvoria bronchiálny strom.

pľúca-párový orgán ,ulžený v hrudníkovej dutiene

Ich báza dosadá na bránicu a ich hrot presahuje 1. pár rebier.

Sú členené na laloky:

• pravá na 3
• ľavá na 2

na povrchu je obal popľúcnica, ktorá prechádza na vnútornú stranu hrudníkovej dutiny ako pohrudnica, medzi popľúcnicou a pohrudnicou je štrbina v ktorej je podtlak, ktorý udržuje napätie pľúc. vo vnútri pľúc sú pľúcne mechúriky alveoly ,v ktorých dochádza k vlastnej výmene dýchacích plynov.

Vonkajšie a vnútorné dýchanie

Dýchanie rozoznávame:

1. Vonkajšie dýchanie:

Prebieha v pľúcnych alveolách, ide o výmenu dýchacích plynov medzi vonkajším prostredím a krvou. Krv prichádza do pľúc odkysličená. Vdýchnutý atmosférický vzduch obsahuje 21% kyslíka (teda vysoký parciálny tlak kyslíka, vďaka čomu sa kyslík voľne viaže na železo v hemoglobíne – vzniká oxyhemoglobín). Súčasne sa z krvi uvoľní oxid uhličitý. Okysličená krv je do tela rozvádzaná tepnami.

1. Vnútorné dýchanie:

Výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami. Prebieha v krvných vlásočniciach, ktoré zásobujú tkanivá. Oxid uhličitý vznikajúci v tkanivách pri oxidáciách je potrebné z tela odstrániť a naopak dodať bunkám kyslík. Kyslík a CO₂ prenikajú difúziou cez stenu krvných vlásočníc vždy v smere nižšieho parciálneho tlaku príslušného plynu. V tkanivách je tlak kyslíka nízky, preniká kyslík do tkanív. V krvi je nízky tlak oxidu uhličitého preniká zase CO₂ z tkanív do krvi. Nakoľko kyslík je naviazaný na hemoglobín len slabou väzbou ľahko sa uvoľňuje.

Priame dýchanie- distribuuje plyn priamo k bunkám ( vzdušnica-hmyz)–bez kyslíkového dlhu

(Vzdušnica- systém kanálikov, kt. ide až k pletivám od povrchu tela)

Nepriame dýchanie- krv rozvádza kyslík do celého tela (človek)

Vitálna kapacita pľúc

je množstvo vzduchu, ktoré vydýchneme pri maximálnom výdychu po maximálnom nádychu. U žien predstavuje asi 3,5 l a u mužov priemerne 5 l. Závisí od telesnej výšky a hmotnosti, od tvaru a rozmerov hrudníka, od spôsobu zamestnania a od trénovanosti.

APNOICKÁ PAUZA- prerušenie dýchania na dlhšie ako 10 s. Dlhšie pauzy spôsobujú výraznú hypoxémiu. Vyskytujú sa aj v spánku. Poznáme 3 typy spánkového apnoe:

1. OBŠTRUKČNÝ TYP SPÁNKOVÉHO APNOE – spôsobený prechodným uzáverom horných dýchacích ciest – čiastočná obštrukcia- chrápanie – výskyt častejší u obéznych ľudí , osoby ktoré spia na chrbte – príčina: anatomicky zmenené dýchacie cesty a ich okolie
2. CENTRÁLNY TYP – znížená aktivita dýchacieho centra – štrukturálne alebo funkčné poruchy dýchacieho centra v predĺženej mieche – ONDININA KLIATBA- idiopatická porucha centrálneho riadenia dýchania, prejavuje sa apnoickými pauzami v spánku – výskyt pri neurologických poruchách a poruchách svalov
3. ZMIEŠANÝ TYP – kombinácia 1 a 2 typu – každá epizóda apnoe predstavuje prechodnú HYPOXÉMIU a HYPERKAPNIU so všetkými dôsledkami.

Kyslíkový dlh:

Pri anaeróbnom (bez kyslíka) cvičení dochádza k pomerne rýchlemu spáleniu dostupných cukrov, pričom sa dostavia nepríjemné pocity slabosti a na výraznejšie spalovanie tukov už ani nepride. Organizmus nestačí dodávať potrebné množstvo kyslíku do svalov a všetkých pracujúcich orgánov. Vzniká kyslíkový dlh. Za tejto situácie dochádza k hromadeniu laktátu vo svaloch, ktorý výrazne obmedzuje ich fungovanie.

V týchto nepriaznivých fyziologických podmienkach nie je schopný organizmus pracovať dlho. V skutočnosti pritom samozrejme záleží na kondícii a individuálnej tolerancii laktátu, alebo aj schopnosti pracovať v jeho vyšších koncentráciách. Pre futbalistov je každopádne anaeróbny tréning nutný, keďže musia svoj organizmus na zápas, kedy dochádza k intenzívnej anaeróbnej záťaži, systematicky pripravovať.