Obrúčkavce, článkonožce – zástupcovia

Obrúčkavce, článkonožce – zástupcovia

O B R Ú Č K A V C E

-  morské obrúčkavce zastupuje druhovo najbohatšia a najpestrejšia trieda, mnohoštetinavce.
-  mnohoštetinavce sú rozšírené vo všetkých moriach a vyznačujú s rozmanitými tvarmi a pestrými farbami. Môžu byť dlhé aj vyše 1m.
– majú rovnomernú článkovanosť tela a na každom článku majú po bokoch pár hrbolčekov – parapódií s výraznými štetinami. využívajú ich na pohyb, hmat a nachádzajú sa nich aj žiabre
– sú oddeleného pohlavia alebo hermafrodity, vyvíjajú sa nepriamo cez larvu.
-  zástupcovia:
nereidka – žije prisadnuto a tvorí rúrkovité schránky, často vytvára kolónie, ktoré pri podráždení pripomínajú prudko sa otvárajúce a zatvárajúce kvety.

Č L Á N K O N O Ž C E

-  vyvinuli sa z obrúčkavcov
-  nerovnomerne článkované telo

Zástupcovia:

-  k najstarším druhom patria trilobity – vyhynuté druhy, ktoré žili na dne morí a dnes ich poznáme vďaka skamenelinám/fosíliám/. Dosahovali veľkosť od niekoľkým mm až do ½ metra.. telo tvorila hlava, trup a zhluk zrastených článkov. Na chrbtovej strane ich chránil pancier rozdelený do troch lalokov .Mali vyvinuté článkované končatiny, ktoré plnili viaceré funkcie.

-  k dnešným druhom patria ostrochvosty, označované aj ako živé skameneliny, ktoré stavbou tela pripomínajú trilobity.

Kôrovce

-  stavba tela: hlavohruď a bruško. Hlavohruď pokrýva pancier, na hlave sú dva páry tykadiel o oči. Bruško je zakončené výrastkom. majú článkované končatiny, ktoré slúžia na chodenie alebo plávanie. Niektorým sa premenili na mohutné klepetá a pomáhajú im pri príjmaní potravy alebo na obranu a súboje.. Hrudné končatiny nesú žiabre, drobné prívesky na brušku držia vajíčka.
-  mnohé druhy morských kôrovcov, známe ako ,,dary mora“ sú vyhľadávanými pochúťkami: krevety

granát sasankový -. extrémne dlhé tykadlá, žije medzi jedovatými ramenami sasanky, ktoré ho bezpečne chránia. Živí sa zvyškami jej potravy a odstraňuje ich z jej tela. sasanke takéto spolužitie neprekáža /komenzalizmus/

homáre – najohrozenejšie kôrovce, ktoré dorastajú až do veľkosti 1m a stavbou tela pripomínajú obrovských sladkovodných rakov. Sú charakteristické modrám sfarbením panciera a mohutnými klepetami.

langusty – namiesto klepiet majú na obranu  dlhé tykadlá, ktoré im slúžia aj pri orientácii. Zo skalnatých pobreží každoročne migrujú v charakteristických zástupoch do hlbokých vôd. Svoju polohu dokážu určiť vzhľadom na magnetické pole Zeme podobne ako sťahovavé vtáky.

kraby – majú oválne telo a krátke bruško podvinuté pod telo. Žijú väčšinou na pobreží zahrabané v piesku, bahne a skalných štrbinách, alebo sa živia organickými zvyškami. Niektoré druhy krabov sa prispôsobili životu na súši.

veľkrab japonský – najväčší kôrovec na svete, s rozpätím nôh meria až 4m a váži do 20kg. Môže sa dožiť až 100 rokov.

krab husľový – samček má jedno klepeto väčšie ako druhé. Mávaním láka samice a zastrašuje sokov. U pohlavne zrelých samčekov tvorí toto klepeto viac ako polovicu hmotnosti.

krab červený – žije len v tropickom dažďovom pralese Vianočného ostrova, kde ich žije viac ako 120 miliónov. Živí sa kvetmi a plodmi. Je to suchozemský živočích, dýcha vzdušný kyslík a nevie plávať. Jeho larvy sa však môžu vyvíjať iba v mori. V novembri opúšťajú prales milióny jedincov a putujú na pobrežie. Pláže ostrova tak sfarbujú do červena. Po párení samička vytrasie do mora vajíčka, kde sa z nich liahnu larvy. Po 25 dňoch na breh vyliezajú drobné kraby.