- tvoria vnútorné prostredie organizmu
- najväčšie zastúpenie v organizme má voda, v ktorej sú
rozpustené anorganické a organické látky
- vnútrobunková voda (voda viazaná v bunkách) – 60%
- mimobunková voda (krv a miazga
(76%), tkanivový mok (24%)
Funkcie:
1. transportná – prenos plynov, živín
a ostatných látok a odovzdáva ich tkanivám
- odvádza splodiny látkovej premeny do exkréčnych orgánov (obličky, pľúca, koža)
–
prenos hormónov a ich mediátory z miesta tvorby k cieľovým bunkám
2. termoregulácia – rozvádza teplo z aktívnych do chladnejších
tkanív
3. udržiava homeostázu
4. účasť na špecifickej a nešpecifickej imunite
5. zabraňuje stratám krvi a vykrvácaniu –
zabezpečuje stály objem krvi
Vlastnosti a zloženie krvi:
Červená, neprehľadná viskózna tekutina
Zloženie:
1. tekutá zložka – krvná plazma
2. krvné telieska – krvinky (erytrocyty, leukocyty, trombocyty)
Na povrchu krvinky je negatívny
náboj; častice krvnej plazmy – pozitívny náboj.
Množstvo krvi – 7-10% hmotnosti tela, teda 5l (deti viac ako
dospelí)
Krvná plazma:
- žltkastá, slabo zásaditá tekutina; pH 7,3-7,5
- plazmu oddeľujeme od krviniek
centrifugáciou pomocou šťaveľanu amónneho
KRVINKY – sú rozptýlené v krvnej plazme
· červené krvinky
(erytrocyty)
· biele krvinky (leukocyty) - granulocyty (neutrofilné, bazofilné, eozinofilné)
- agranulocyty (lymfocyty, monocyty)
· krvné doštičky (trombocyty)
Hematokrit - pomer medzi objemom krvnej plazmy a objemom krvných buniek; muži 44±5%;
ženy 39±4% (nadmerné
zvýšenie u športovcov – doping, výrazne sa zvyšuje aj vo vysokých nadmorských výškach).
Sedimentácia –
rýchlosť usadenia erytrocytov: muži – 3-8mm/h; ženy 7-12mm/h. Stúpa pri zápalových ochoreniach. V skúmavke, v ktorej je
nezrážanlivá krv ku dnu klesajú erytrocytycy, na ne leukocyty, potom trombocyty a navrchu je krvná plazma.
- vznik z kmeňotvornej
hemopoetickej (krvotvornej) bunky v kostnej dreni
1. Erytrocyty – červené krvinky - pri pohľade zvrchu
okrúhle, z boku piškótovitý tvar
- sú bezjadrové
- obsahujú červené krvné farbivo – hemoglobín – viaže sa tu kyslík =
oxyhemoglobín
- Hemoglobín pozostáva z centrálnej časti hemovej zložky obsahujúce železo, na ktorý sa
viaže kyslík a globín – naň sa viaže CO2 = karbaminohemoglobín (väzba je vratná).
- pri naviazaní CO
na hemoglobín vzniká karboxyhemoglobín (ťažko sa odbúrava).
- Väzba dusičnanov a dusitanov na hemoglobín –
methemoglobín.
- sú odolné proti mechanickým a chemickým vplyvom
- hemolýza erytrocytov – uvoľnenie
hemoglobínu narušením membrány pôsobením kyselín, jedov alebo fyzikálnymi faktormi (žiarenie)
- sú citlivé na zmeny osmotického tlaku
(zníženie – hemolýza; zvýšenie – zmrštenie)
- vznik – červená kostná dreň dlhých a plochých
kostí (životnosť 120 dní)
- tvorba je regulovaná tkanivovým hormónom erytropoetínom (tvorí sa v obličkách)
- Funkcie: prenos dýchacích plynov a udržiavanie pH
- zánik – slezina (sú pohlcované leukocytmi
fagocytózou) – nastáva hemolýza – uvoľňuje sa hemoglobín, z ktorého sa odštiepi železo a bielkovina globín
- Normálny
počet červených krviniek u dospelého muža je 4,3 – 5,3 mil/mm3 a u žien 3,8-4,8 mil/mm3.
2. Leukocyty – biele krvinky
- bunky s jadrom a majú rôzny tvar.
- V krvi je ich okolo 4-9 tis/mm3, ale pri chorobe sa ich počet zvyšuje na 15-20 tis/mm3,
novorodenci 18-20 tis/mm3 .
- Vznik: v kostnej dreni, lymfocyty aj v slezine a lymfatických uzlinách.
- životnosť závisí
od druhu - 10 dní až 5 mesiacov. Sú súčasťou obranného systému tela.
Úloha: ochrana organizmu proti cudzorodým látkam
a vlastným zmeneným bunkám
- membrána obsahuje receptory – rozpoznávanie chorých alebo zmenených buniek od zdravých
buniek
1. Granulocyty (polymorfonukleárne leukocyty) – majú granule; viac ako 70% všetkých
leukocytov. Aktívne sa pohybujú, majú schopnosť meniť tvar, môžu prenikať cez steny vlásočníc mimo krvný obeh -
diapedéza - a fagocytujú. Vytvárajú hnis, ktorý sa tvorí v mieste infekcie a skladá sa prevažne z
odumretých leukocytov.
Po zafarbení pozorujeme v cytoplazme granulocytov hrudky (granuly).
Podľa toho, akým farbivom ich možno zafarbiť,
rozoznávame granulocyty:
Neutrofily - 57-67% - pohlcujú baktérie a tvoria chemické látky, ktoré ich ničia
= diapedéza a fagocytóza
Eozinofily - 2-5%, tlmia účinok histamínu; úloha: alergické, zápalové
a parazitárne ochorenia = diapedéza a fagocytóza
Bazofily - 1% , Produkujú heparín (zabraňuje zrážaniu
krvi vnútri krvných ciev).
2. Agranulocyty: nemajú granule
A:lymfocyty
tvoria približne 1/4 bielych krviniek. Dodávajú telu prirodzenú odolnosť voči chorobám, vytvárajú protilátky a chemické látky, ktoré
pomáhajú chrániť bunky tela, aby nepodľahli bakteriálnej invázii. Vznik – kostná dreň; dozrievanie – lymfatické tkanivo
B.
monocytov: 3-5%, funkcia: pohlcovanie baktérií a odstraňovanie trosiek buniek po útoku baktérií. Sú schopné prenikať tkanivami =
diapedéza
- pohlcujú veľké častice a staré poškodené bunky
Zápalová reakcia vzniká činnosťou
granulocytov a monocytov pri kontakte s choroboplodnými baktériami a je odpoveďou tela na lokálne poškodenie.
Imunitná
reakcia – vzniká činnosťou lymfocytov pri invázii mikroorganizmov a iných látok
Neršopecifická imunita -
fagocytóza a usmrcovanie buniek
Špecifická imunita - bielymi krvinkami - lymfocytmi.
B-lymfocyty - protilátková obrana. Stykom s antigénom, ktorý prenikol do tela, aktivujú sa, premieňajú sa na plazmatické
bunky a vytvárajú protilátky bielkovinového charakteru – imunoglobulíny, ktoré tvoria panäťové bunky -
tie cirkulujú v krvi, viažu antigén a zneškodňujú ho. Ak sa stretne organizmus s tým istým antigénom druhýkrát, tvoria sa
protilátky rýchlejšie a vo väčšom množstve. Protilátková imunita má pre špecifickú obranu organizmu proti infekcii zásadný
význam.
T-lymfocyty - bunková obrana. Rozoznávajú cudzorodé bunky a produkciou cytotoxických látok ich ničia. Spôsobujú
aj neprijatie transplantovaných orgánov a tkanív.
Precitlivenosť- vyvolávajú ho antigény v citlivom organizme; prejav
napr. kožné zmeny (napr. žihľavka), kŕč priedušničiek (astma) a pod. – alergia (vzniká v disponovanom organizme
väčšinou vdýchnutím určitých látok (napr. peľu z rastlín) alebo ich požitím (niektoré ovocie, ryby a pod.).
Očkovanie sa
uskutočňuje na základe protilátkovej imunity.
Aktívna imunizácia - vpravenie usmrtených alebo
oslabených choroboplodných zárodkov do tela vyvolávame imunitné reakcie, ktoré organizmus po určitú dobu, niekedy veľmi dlho, chránia. Je
založená na existencii tzv. pamäťových buniek, čo sú B-lymfocyty, ktoré zostali na aktivovanej
úrovni.
Pasívnej imunizácii sa vpravujú ohrozenému alebo chorému človeku hotové protilátky.
·
Pri infekčných, zápalových, nádorových a iných ochoreniach sa stupňuje tvorba bielych krviniek a zvyšuje sa ich počet. Všetky vplyvy,
ktoré poškodzujú kostnú dreň, odkiaľ pochádzajú kmeňové bunky pre všetky krvinky a kde sa krvinky vytvárajú, znižujú obranyschopnosť
organizmu.
3. Trombocyty – krvné doštičky – oválne, diskovité krvinky bez jadra
Vznik: kostná
dreň oddeľovaním časti cytoplazmy z veľkých buniek
- nie sú pravé bunky.
- Počet je 100-300 tis/mm3 a životnosť asi 4 dni.
- Sú
veľmi krehké. Pri poškodení cievy narážajú na okraje rany a lámu sa. Pri ich rozpade sa uvoľňujú látky, ktoré sa zúčastňujú pri
zrážaní krvi.
- 10x menej ako erytrocytov
- význam: zastavenie krvácania; prenos látok; udržiavajú celistvosť cievnej
steny
Zastavenie krvácania a zrážanie krvi (hemokoagulácia)
- krv plní funkcie len vtedy, keď si udržiava stály
objem a je v tekutom stave
Podstata hemokoagulácie:
premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny na nerozpustné dlhé fibrínové
vlákna +
- krvné doštičky - upchajú poranené miesto
- poškodená cieva – schopnosť regenerácie
Mechanizmus:
komplexný proces zahŕňa 3 základné deje
1. Vazokonstrikcia – uplatňuje sa pri malých cievach (nikdy nie
u artérii – vysoký tlak – zabraňuje stiahnutiu cievy)
- stiahnutie ciev v mieste poranenia
2. Vznik
primárnej (provizórnej) látky – trombocyty sa zhlukujú pomocou fibrinogénu (nerozpustný), ktorý sa naviaže na trombocyty a vznikne
biely trombus (dočasná zátka)
3. Hemokoagulácie – zrážanie krvi – nerozpustný
fibrínogén sa pomocou trombokinázy draslíka a vápenatých iónov premení na rozpustné fibrínové vlákna. Vznikne definitívna zátka, ktorá
bráni ďalšiemu krvácaniu a vytvára podmienky pre regeneráciu cievy.
Krvné skupiny
- nikdy sa nevyskytujú
protilátky voči vlastným bunkách – nastala by hemolýza
Aglutinogény = glykoproteíny – látky viazané na membránu
erytrocytov, 24 aglutinogénových systémov; najznámejšie: ABO systém (H) a Rh systém - D;
- výskyt u človeka, šimpanza, orangutána
a gorily (len v tkanivách a v slinách; nie v krvi)
Aglutiníny – protilátky prítomné v krvnej plazme (u človeka sa
tvoria v 1. roku života)
- spôsobujú pri transfúzii zhlukovanie (aglutináciu) a hemolýzu erytrocytov
IZOAGLUTINÁCIA
– aglutinácia (zhlukovanie) erytrocytov krvnou plazmou iného jedinca toho istého druhu
Landsteinerovo pravidlo –
v krvnej plazme nikdy nie sú aglutiníny proti vlastným aglutinogénom
- krvná skupina sa počas života nemení, je daná
geneticky
Rh systém
- odvodené od opice: vrešťan hrdzavý (Maccacus rheus)
Rh+ - pozitívny – má aglutinogén D;
80-85% ľudí;
Rh- - chýba aglutinogén D
Krvné skupiny: A+, B+, AB+, O+; A-, B-, AB-, O- - bez Rh faktoru
Pacientovi s krvnou skupinou Rh
negatív nemožno podať krv Rh pozitívnu. Telo pacienta nepozná Rh faktor, ten je teda voči jeho organizmu antigénom, telo začne proti nemu
vytvárať protilátky, ktoré spôsobia rozklad červených krviniek - hemolýzu.
MN
systém
- M a N sa rozdeľuje krv do troch skupín: M, N,
MN. Tieto aglutinogény nemajú prirodzené aglutiníny. Význam: určovanie
otcovstva
TRANSFÚZIA KRVI – doplnenie objemu krvi krvou jedinca s rovnakou krvnou
skupinou.
Krvné skupiny objavili lekári: Landsteiner (Nemec, navrhol značenie A, B, 0), čech Janský, američan
Miller.
Základná požiadavka: darca a príjemca musia mať rovnakú krvnú skupinu.
V súčasnosti sú vytvorené
krvné banky v transfuziologických pracoviskách, kde sa spracuváva a konzervuje krv získaná od dobrovoľných
darcov.
Tkanivový mok a miazga (lymfa)
- mimobunkové prostredie organizmu
- tkanivový mok – vznik:
ultrafiltrácia krvnej plazmy, ktorá prebieha v kapilárach
- miazgový systém – podporný drenážny systém, v ktorom
prúdi miazga (lymfa)
- zloženie lymfy ako krvná plazma, má menej bielkovín
Miazgová sústava: miazgové
kapiláry → miazgové cievky → miazgové kmene → hrudníkový miazgovod
- nie je uzatvorená, odteká do žilového krvného obehu
-
miazgové uzliny (detská žľaza, mandle)
Ochorenia krvi
- pri zápalových procesoch sa zvyšuje sedimentácia
erytrocytov (zdraví muži – 3-8mm/h a ženy 7-12mm/h) a stúpa počet leukocytov bez ohľadu na to, kde zápal prebieha.
-
Anémia (málokrvnosť) – klesá počet erytrocytov a množstvo hemoglobínu (buď následkom krvácania alebo nadmerným rozpadom
erytrocytov či znížením krvotvorby).
- Leukocytóza – zvýšený počet leukocytov: následok obrany organizmu voči
nákaze – prechodný jav, ktorý sa po čase upraví.
- Leukémia (leukóza): zmnoženie leukocytov, ktoré je následkom
nádorového bujnenia bielej krvnej zložky. V krvotvornom systéme (v kostnej dreni, miazgových uzlinách, slezine a v pečeni) sa tvoria vo
veľkom rozsahu leukocyty, ktoré sa však do krvného systému dostávajú nezrelé a neschopné vykonávať obrannú funkciu. Môže mať akútny
alebo chronický priebeh. Je to vyliečiteľná forma rakoviny.
- Krvácavé stavy (hemoragické diatézy) – sú spôsobené
poruchou zrážania krvi alebo poruchami v stavbe a funkcii cievnej steny alebo zmenšením množstva krvných doštičiek; napr.
hemofília.