Prekambrium (prahory + starohory)

PREKAMBRIUM
(prahory + starohory) je súhrnný názov pre geologické jednoty staršie než kambrium. Prekambrium trvalo asi 4 miliardy rokov, t.j. približne 88% existencie Zeme. Obdobie prahôr a starohôr trvalo približne 4 miliardy rokov. Vyznačovalo sa rozčlenením zemskej kôry. Prakontinent obklopený praoceánom sa postupne rozpadával a tvorili sa jadrá budúcich kontinentov.
 
Vzniknuté pohoria sa postupne rozrušovali vonkajšími geologickými procesmi.
 
Prekambrium  vystupuje na zemskom povrchu :
a) v štítoch
b) tabuliach (platformách), ktoré k nim priliehajú
c) v enklávach („jadrách“, masívoch) mladších pásmových pohorí
 
Prekambrium vystupuje na zemskom povrchu v deviatich hlavných oblastiach:
1. Kanadský štít; 2. Baltický štít; 3. Východosibírska platforma; 4. Čínsky štít; 5. Indický štít; 6. Africký štít; 7. Austrálsky štít; 8. Juhoamerický štít; 9. Anktarktický štít
Na konci prekambria boli pravdepodobne prvýkrát spojené v jeden spoločný celok nazvaný Pangea.
 
Geologický vývoj :
 
Na začiatku prekambria prenikala veľmi často na povrch Zeme horúca  magma. K tejto zvýšenej vulkanickej činnosti prispievala vysoká teplota Zeme a prísun tepla z rozpadu rádioaktívnych prvkov. Najprv vznikali bazické (bazicita - schopnosť látok viazať vodíkový ión; zásaditosť) a ultrabázické horniny, u ktorých bolo neskôr pôsobením teploty a tlaku zmenené zloženie (metamorfované horniny). Od najstaršieho prekambriavznikali postupne horstva. Vietor, voda a zmeny teploty horstva rozdrobovali na ostrohranné bloky a štrky (erózia). Tento materiál bol zosúvaný podobne ako dnes do nižších panvových oblastí, kde sa usadzoval.
Pre prekambrium sú obzvlášť typické niektoré druhy hornín. Okrem rúl a granitov sú  časté charnockity, granulity  a anortozity. Niektoré horniny majú znaky takmer úplného nedostatku kyslíka v atmosfére. Typickým a významným sedimentom sú prúžkované železité kremence - jaspity (Krivoj  Rog, Kursk). Nadbytok kyslíka sa prvý krát nápadne prejavil vytvorením červených pieskovcov. V prekambriu sa ojedinele objavujú uhoľné sloje.

V mnohých častiach sveta, možno v prekambriu rozlíšiť najmenej 4 - 5 veľkých sedimentačno - orogénnych cyklov  (orogenéza - deformácia zemského povrchu horotvornými pohybmi, pri ktorých vznikajú pohoria a prepadliny; horotvorné procesy). Každý tento cyklus bol ukončený vrásnením, pretvorením a utuhnutím granitov, výzdvihom pásmového pohoria alebo jeho znížením.  
 
Významnou skutočnosťou prekambria bol vznik a vývoj biosfér - objavenie sa života. Predstavy o najprimitívnejších formách života sú založené len na dohade. Predpokladá sa, že živá príroda sa vyvíjala od najjednoduchších známych životným foriem po zložitejšie. Vývoj živej hmoty, pri ktorom bolo rozhodujúce množstvo kyslíka v atmosfére a priemerná teplota zemského povrchu, sa nazýva biologický vývoj.
 
Prvé preukázateľné formy života v podobe baktérií a neskôr siníc sa objavili v hydrosfére pred viac ako 3 miliardami rokov v prahorách. Vedci tak usudzujú podľa výskytu guľovitých a vláknitých útvarov tvorených zlúčeninami uhlíka, ktoré sú základom tiel dnešných živých organizmov.
Koncom prahôr pred 1,5 miliardami rokov sa pravdepodobne vyvinuli bunky s typickým jadrom, ktoré zabezpečovalo dokonalejšie riadenie životných procesov v bunke. Neskôr pri prvotnej fotosyntéze začali sinice a riasy uvoľňovať do prostredia kyslík.

V starohorách sa ďalej rozvíjali baktérie, sinice a jednobunkové riasy. Fotosyntézou rias sa v ovzduší zvyšovalo množstvo kyslíka, baktérie spotrebovávali  uhynuté riasy. Tak sa v biosfére začal vytvárať obeh látok.
Pred 800 miliónmi rokov sa začal vývoj mnohobunkových organizmov. Ich prvé odtlačky sa našli v Austrálii. V podobe skamenelín sa zachovali zriedkavo, lebo nemali schránku z pevného materiálu. Na konci starohôr už existovali nielen niektoré prvoky, ale aj prvé mnohobunkové pŕhlice, obrúčkavce a článkonožce.
 
Umožnil blesk život?
V roku 1953 sa vedci pokúsili napodobniť podmienky v pravekých oceánoch a atmosfére Zeme. Cez vodu a plyny v utesnenej nádobe nechali prebehnúť elektrický výboj. O niekoľko dní v nádobe zistili aminokyseliny - chemické zlúčeniny, ktoré spojením vytvárajú proteíny ako základné stavebné súčasti živej bunky.
Dnes poznáme štyri dôkazy o tom, že život vznikol už v predkambriu. Sú to:
1.  chemické zlúčeniny degradované na hydrokarbonáty a asfaltové zvyšky, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou vytvorili živé organizmy, aj keď sa samy nezachovali
2.  stopy a odtlačky mäkkotelových mnohobunkových organizmov v predkambrických horninách,
3.  stromatolity – kopčekovito nahromadené útvary vytvorené pôsobením
    mikroorganizmov a sedimentačných procesov
4. zvyšky samotných  mikroorganizmov a odtlačky rias.
 
Prvotnými formami života boli nepatrné baktérie pozostávajúce z jedinej bunky a vyživované chemickými látkami.
Hubky a medúzy sú najstaršie mnohobunkové živočíchy. Hubky sú zložené z rôznych druhov buniek. Hoci každá plní svoju úlohu, môže prežiť i mimo hubky. Je pravdepodobné, že mnohobunkové živočíchy sa vyvinuli preto, že jednobunkovým sa lepšie darilo pri ich vzájomnej spolupráci.
Stromatolity predstavujú dôkaz o existencii siníc v dávnej minulosti. Najstaršie známe dôkazy o existencii siníc na Zemi  v podobe fosílií sú staré 3, 5 miliardy rokov.

Vzniká prvá sústava ekosystému.
Už v  prekambriu sa vyvíjajú riasy, ríša organizmov sa rozdeľuje na oblasť rastlín - producentov (sinice , riasy), živočíchov - konzumentov (prvoky, obrúčkavce, článkonožce, pŕhlivce) a organizmov rozkladajúcich zvyšky - reducentov.
 
Zdroj: Strategická a historická geológia (Milan Mišík, Ivo Chlupáč, Ivan Cicha)