Rakovina, nádorové ochorenia

Rakovina, nádorové ochorenia

Úvod

Vyriešením záhady rakoviny sa dnes na celom svete zaoberá viac vedcov a tomuto problému je podriadený mnohonásobne väčší potenciál intelektuálny aj finančný, než kedysi vyžadovali a ešte dnes vyžadujú všetky bakteriálne a vírové choroby dohromady. Pracuje sa aj  s omnoho dokonalejšími prístrojmi. Toto obrovské úsilie už prinieslo niektoré významné úspechy: súčasná medicína dokáže úplne vyliečiť určité percento chorých, ktorí by boli ešte pred dvadsiatimi rokmi beznádejne zatratení.

To však zďaleka nestačí. Väčšine ostatných pacientov sa síce podarí život predĺžiť, ale nakoniec choroba predsa len zvíťazí. Znamená to, že v boji s rakovinou veda nevie ako ďalej alebo, že je to úloha, ktorú nie je možné vyriešiť? Situácia, v ktorej sa nachádzame, nie je taká beznádejná. Problém je však nesmierne zložitý, možno stokrát zložitejší než zostrojenie atómovej bomby.

Nemôžeme očakávať, že sa jedného dňa objaví zázračný liek proti rakovine ako dar náhody – to by sme ho chceli príliš lacno. Ale môžeme si byť istý, že sústavný, neúnavný a na medzinárodnej úrovni dobre organizovaný výskum postupne prinesie pochopenie príčin vzniku zhubných nádorov a odhalí ich podstatu. Výskumná práca nie je ani nudná, ani šedivá, ani suchá – práve naopak!

V skutočnosti neexistuje práca zaujímavejšia, pútavejšia a možno i dobrodružnejšia; to sa dnes týka výskumu rakoviny snáď viac než akéhokoľvek iného problému. Túto problematiku sme si zvolili za tému našej práce, pretože sme presvedčení, že už aj mladí ľudia by mali byť informovaní o následkoch vo forme rakoviny, ktoré častokrát  môžu vyplynúť z ich mladíckej nerozvážnosti. Touto prácou chceme docieliť najmä to, aby si práve oni nezatvárali oči pred niečím tak zákerným ako rakovina.

1. Rakovina

1. 1 Ako súvisí s rakom?

Slovo rakovina vzniklo kvôli podobnosti prerastajúceho nádoru klepetám raka. Označenie rakovina pochádza z latinského slova „cancer“ a gréckeho „karkínos“, z čoho je odvodený „karcinóm“, čiže rakovinový nádor (Nádor (gr. onkos, lat. tumor) je útvar, ktorý vznikol neregulovaným delením buniek tkaniva, pričom táto porucha delenia je nevratná a miestna. Delenie buniek pokračuje, i keď príčina, ktorá ho vyvolala už naďalej nepôsobí).

Nádorom sa pravdepodobne nazýva preto, že podobne ako „zákerne žerúci rak“ ničí tkanivo. Iné vysvetlenie sa zakladá na tom, že tento výraz bol najprv používaný hlavne pre rakovinu prsníka. Pri tomto ochorení kreslia utláčané prsné žily na kožu kresbu v tvare račích nôh. Slávny grécky lekár Hippokrates používa pre nádorové ochorenia pojem karkinóm a chorobu popisuje s obdivuhodnou presnosťou.

1. 2 Čo je to rakovina?

Pod pojmom rakovina označujeme skupinu ochorení, ktoré se vyznačujú nekontrolovaným bunkovým delením a schopnosťou týchto rýchlo sa deliacich buniek napádať iné tkanivá a rozširovať sa do iných častí tela, tzv. metastázy (Metastáza je pojem, ktorý sa používa pre dcérske ložiská zhubného nádoru, ktoré sa od svojho materského nádoru oddelili a krvnou, lymfatickou alebo kontaktnou cestou sa dostali na iné miesto organizmu, kde pokračujú v ďalšom raste).

V každom ľudskom tele sa v priebehu jedného dňa pretransformuje okolo tisíc normálnych buniek na nádorové. Organizmus ich vníma ako cudzorodé, tým pádom má náš imunitný systém za úlohu tieto bunky od ostatných zdravých rozpoznať a následne buď zreparovať, alebo zlikvidovať. Hovoríme teda o imunologickom dozore.

V prípade, že jedného dňa  prehliadne iba jednu jedinú bunku, ktorá sa  vymkla  spod kontroly, organizmus by ju mohol prestať pokladať za votrelca a buď sa proti nej nebráni vôbec, alebo až potom, keď je už neskoro a nádor je v drvivej presile.

Táto bunka sa začne  množiť bez ohľadu na záujmy celého organizmu. Tým pádom vznikajú tzv. klony transformovanej bunky, schopné vytvárať nádor. Po určitej dobe dosahuje jej potomstvo počet niekoľko miliónov a neskôr mnoho miliárd jedincov. Záludnosť choroby a hlavný problém s jej liečením spočívajú v tom, že nádorové bunky sa od zdravých buniek líšia okrem svojej schopnosti neobmedzeného delenia len nepatrne. A nielen to.

Väčšina nádorov nie je iba beztvarou masou, ale naopak dobre organizovaným útvarom, ktorý má dve zložky. Jednou z nich je tkanivo zložené z pravých nádorových buniek. Vedľa neho sa však vytvára i tzv. stroma , ktorá pozostáva z normálnych buniek. Sú to hlavne cievy a rôzne podporné tkanivá, ktorých vytvorenie si nádor vynútil na susednom zdravom okolí. Stroma zásobuje nádorové tkanivo kyslíkom a živinami.

Dokonca niektoré nádory rastúce v tkanivách regulovaných hormónmi, môžu byť práve týmito hormónmi tak tlmené, ako aj podporované. V nádoroch býva často aj množstvo medzibunkovej hmoty, napr. kolagénu.
Ku vzniku rakoviny dochádza vtedy, keď je genetickými alebo environmentálnymi faktormi poškodená DNA takým spôsobom, že dôjde k deregulácii bunkového delenia. Keď sú normálne bunky poškodené alebo staré, spustia program kontrolovanej bunkovej smrti, tzv.

apoptózu; rakovinové bunky sa však dokážu apoptóze vyhnúť. Bunkové delenie (proliferácia) je bežný fyziologický proces, ku ktorému dochádza neustále takmer vo všetkých tkanivách, napríklad po úraze, behom imunitnej reakcie, alebo v priebehu výmeny buniek, ktoré odumreli alebo boli vylúčené pre prílišné opotrebovanie (v tkanivách ako je koža alebo sliznica tráviacieho traktu).

Za normálnych okolností je rovnováha mezdi bunkovým delením a bunkovou smrťou pevne regulovaná tak, aby bola zaistená integrita orgánov a tkanív. Mutácie vedúce k rakovine spôsobujú narušenie tejto rovnováhy.
Nekontrolované a často veľmi rýchle a nepresné delenie buniek môže viesť buď k nádoru (tumoru) benignému (nezhubnému) alebo k malignému (zhubnému) nádoru. Benigné tumory nemajú schopnosť metastázovať, tj.

nerozširujú se do iných častí tela a ide len o zväčšovanie vlastného objemu, tým pádom nie sú tak životu nebezpečné. Maligné tumory túto schopnosť metastázovať majú, a preto sú veľmi nebezpečné. Miestne šírenie má tak zhubný infiltratívny charakter, tzn. že nádor prerastá do ciev, do okolitých tkanív a lymfatickou alebo krvnou cestou sa uchytí vo vzdialených tkanivách či orgánoch.

1. 3 Koľko ľudí zomiera na zhubné nádory?

Zhubné nádory sú u človeka veľmi časté. V civilizovaných krajinách ich zaraďujeme na druhé miesto medzi príčinami smrti po chorobách cievnych a obehových. V rozvojových krajinách je percento úmrtnosti na nádory nižšie, pretože tam má smrť ešte radu ďalších príčin (infekčné a parazitárne choroby, hlad). Zhubné nádory postihujú človeka v akomkoľvek veku od narodenia až po starobu. Väčšinou sa však častejšie vyskytujú s vyšším vekom.

Zhubné nádory postihujú u človeka skoro všetky orgány, ak keď s veľmi odlišnou frekvenciou.

2. Karcinogény

2. 1  Príčiny vzniku nádorov

Čo je príčinou premeny normálnej bunky na nádorovú? Na túto otázku doteraz nebolo možné jednoznačne odpovedať. Nový charakter nádorovej bunky je výsledkom postupného pôsobenia komplexného vplyvu viacerých činiteľov, ktoré majú fyzikálnu, chemickú a biologickú povahu. Predpokladom vzniku nádoru je genetická zmena bunky, vyvolaná tzv. iniciátormi alebo karcinogénmi. Rýchlosť rastu nádoru tak závisí na type bunky, prísune živín, od zásobenia kyslíkom, či od veku pacienta.

Táto rýchlosť je v konečnom dôsledku určovaná schopnosťou šírenia nádoru – schopnosťou metastázovania.

2. 2 Karcinogény

Fyzikálne karcinogény
Plastická hmota – pri implantátoch z umelej hmoty je známe, že niektoré z týchto látok spôsobujú miestne podráždenie a premenu okolitých buniek, ktoré sa môžu pretransformovať aj na nádorové. Príkladom sú implantáty pri plastickej operácii  prsníkov.

Mechanické poranenia – tlakové pôsobenie, ale aj popáleniny a jazvy sú považované za vyvolávajúci činiteľ predovšetkým pri vzniku kožnej rakoviny.
Žiarenie – najdôležitejší fyzikálny faktor, ktorý sa podieľa na vzniku rakoviny. Napríklad röntgenové žiarenie, po jeho objavení sa ako u robotníkoch v továrňach na výrobu röntgenových prístrojov, tak aj u lekárov – röntgenológov vyskytli kožné nádory. Typické pre ne je najmä dlhá doba potrebná pre nádorovú premenu.

U týchto lekárov, či u obyvateľov mesta Hirošima a Nagasaki po zvrhnutí atómových bômb, sa objavovala častejšie tiež leukémia (nádorové ochorenie krvotvorby a zvýšená tvorba nezrelých buniek). Taktiež je známy zvýšený výskyt rakoviny pľúc u baníkov v uránových baniach. Do tejto kategórie spadá aj slnečné žiarenie, jeho ultrafialová zložka, je zodpovedná za vznik nádorov kože a pier.

Príčinou je čoraz viacej ubúdajúca ozónová vrstva, chrániaca našu atmosféru pred intenzitou dopadajúceho ultrafialového žiarenia.

Biologické karcinogény
Vírusy – u ľudí sa odhaduje, že vírusy spôsobujú asi 15 % rôznych nádorov. Ide predovšetkým o niektoré typy leukémií a nádory kože. Vírus vznikajúcu bunku napadne a zabuduje v nej falošný genetický kód pre jej výstavbu. Je nesporné, že môžu vznik nádoru podporovať spolupôsobením s ďalšími karcinogénmi.

Chemické karcinogény
Počet dnes známych chemických karcinogénov sa dá počítať na tisícky. Väčšina týchto faktorov z vonkajšieho prostredia, spôsobujúcich nádorové ochorenia, má za príčinu najmä rozvoj priemyslu a vypustenie závadných odpadových splodín do vzduchu, vody a zeme. Medzi najznámejšie takéto karcinogény patria: azofarbivá, arzén či azbest. Súvislosť medzi zvýšeným výskytom nádorov a týmito látkami bola preukázaná u zamestnancov týchto priemyslných oblastí.

Fajčenie

Mnohí ľudia začínajú fajčiť v útlom veku, v čase, keď nedokážu ešte dostatočne pochopiť' hroziace nebezpečenstvo a neúprosne sa dostavujúce neskoršie následky z fajčenia tabaku. Riziko rakoviny pľúc stúpa aj s typom fajčenia – fajčiar, ktorý cigaretový dym hlboko inhaluje, zaťažuje svoje dýchacie cesty nikotínom, oxidom uhoľnatým, dechtom, arzénom, benzopyrónom, vysoko karcinogénnymi aromatickými uhľovodíkmi a ďalšími splodinami  (3,4-benzpyrén, 20-metylcholantrén, dimetylbenzantracén).

Vplyvom týchto látok sa riasinkový epitel prirodzene vyskytujúci sa v dýchacích cestách mení na dlaždicovitý (nachádzajúci sa na koži či v žalúdku). Zmiznutím riasiniek pľúca strácajú schopnosť brániť sa voči infekciám, čo vedie k chronickému zápalu priedušiek, sprevádzaného dusivým kašľom. Je to prvý krok k rakovine. Tento stav je možné ešte zastaviť, takže prestať kým nie je príliš neskoro.

Dnes už nikto nepochybuje o súvislosti fajčenia so vznikom rakoviny, dokonca aj tabakový priemysel bol nútený tlačiť na cigaretové obaly varovania o škodlivosti tohto návykového zlozvyku. Riziko nádorového ochorenia pľúc je u fajčiarov v porovnaní s nefajčiarmi 3.7 x  vyššie. U fajčiarov fajčiacich 1-10 cigariet denne 4.6 x vyššie a pri 20-30 cigaretách denne až 31.6 x vyššie.

Osoby, ktoré začali s fajčením už v pätnástich rokoch je riziko rakoviny 5 x vyššie, ako u fajčiarov, ktorí začali s fajčením po dvadsiatom piatom roku života. Okrem toho cigarety s filtrom znižujú toxický účinok len o 20%.

V súčasnosti pripisujeme fajčeniu v celosvetovom meradle asi 15% všetkých ochorení na rakovinu, čo predstavuje asi 1,1 milióna prípadov ročne. Okrem rakoviny pľúc s fajčením súvisia i zhubné nádory ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka a horných partií žalúdka, ďalej zhubné nádory močového mechúra, obličiek, hrubého čreva, konečníka a u žien krčka maternice.

Okrem priameho vplyvu cigaretového dymu na fajčiara nesmieme však zabudnúť ani na nepriame poškodzovanie nefajčiarov, ktorí sa zdržiavajú s fajčiarmi v jednej miestnosti. Toto nebezpečenstvo sa zvyšuje najmä vtedy, ak ide o deti a mladistvých.

Alkohol – nadmerná konzumácia alkoholu taktiež zvyšuje riziko vzniku nádorov v ústach a pľúcach. Jeho účinok je zvyčajne viazaný na súčasné pôsobenie fajčenia.

Lieky – môžu taktiež pôsobiť karcinogénne, najmä lieky dlhodobo užívané a bohužiaľ aj časť liekov užívaných pri liečbe nádorov – niektoré cytostatiká môžu vyvolať vznik druhotných nádorov s odstupom po ukončení protinádorovej liečby. V tejto súvislosti sa diskutuje aj o antikoncepčných preparátoch, ale ani veľké výskumné štúdie sa nevyjadrili jednoznačne.

Polycyklické aromatické uhľovodíky - sú rozšírené v celom životnom prostredí. Vznikajú vtedy, ak sú organické hmoty vystavené účinku vysokých teplôt. Veľa ich je v dechte, v tabakovom dyme, vo výfukových plynoch, ale tiež v bifteku pekne opečenom nad dreveným uhlím, v praženej káve, údeninách, obľúbených hranolkách a karamelizovanom cukre. Splachujú sa do riek a jazier a z nich sa môžu dostať do pitnej vody.

Vďaka svojej chemickej štruktúre sú nanešťastie veľmi stále, čo ďalej zvyšuje ich nebezpečnosť.

2. 3 Rakovina a výživa

Výživa je ďalším faktorom spolupodieľajúcim sa na vzniku rakoviny. Prispieva tomu aj konzervácia potravín, príprava a nesprávne skladovanie. Nesprávna strava sa podieľa hlavne na vzniku nádorov hrubého čreva a konečníka. Svoj  podiel tu má aj chemizácia poľnohospodárstva a chemikálie prechádzajúce do potravín z pôdy. Zvýšené riziko ochorení sa vyskytuje u osôb, ktoré sa prejedajú a majú nadváhu, pri zvýšenej spotrebe tuku, predovšetkým živočíšnych.

S týmito súvislosťami sa častejšie objavuje rakovina čriev, prsníkov a prostaty. S potravou sa do organizmu však dostávajú nielen karcinogény, ale i látky posilňujúce obranyschopnosť organizmu proti vzniku nádoru. Pre prevenciu črevných nádorov sú v strave dôležité látky obsahujúce vlákninu, pektín a lignín. Sú obsiahnuté v celozrných produktoch, surovej zelenine a ovocí. Vláknina pomáha úpravou stolice k jej znižovaniu.

Účinok karcinogénov popri vláknine rušia aj vitamíny A, C, E obsiahnuté v bežnej strave. Vitamín C bráni tvorbe karcinogénnych dusíkatých zlúčenín v tráviacom systéme. Dusíkaté látky sú obsiahnuté v potrave a vo vode v rôznych koncentráciách. Bohužiaľ zatiaľ nebola definovaná žiadna typická protinádorova strava.

2. 4 Rakovina a zamestnanie

Karcinogénne môže pôsobiť okolo desaťtisíc chemikálií vyrábaných priemyselne. Sú to najmä výpary z koksu, benzopyrón, azbest, nikel, arzén, kadmium, piliny a prach pri spracovaní dreva a predovšetkým pri prácach v uránových baniach a prácach s rádioaktívnymi preparátmi.

2. 5 Rakovina a sexualita

Bolo preukázané, že riziko rakoviny prsníkov u žien je úmerne nižšie, čím mladšia je prvorodička. Ženy, ktoré rodili, majú menšiu pravdepodobnosť výskytu rakoviny prsníkov, než ženy bezdetné. Pravdepodobnosť vzniku rakoviny u žien zvyšuje aj počet vystriedaných sexuálnych partnerov.

2. 6 Rakovina a psychika

Vyššie riziko rakoviny sa vyskytuje u osôb s väčšou rozhodujúcou zodpovednosťou, u psychicky vypätých a prepracovaných jednotlivcoch a u úzkostlivých a na fyzickú záťaž nestačiacich pracovníkov, inými slovami u osôb žijúcich v trvalom pracovnom strese. Uvádza sa tiež, že vyšší výskyt nádorov je v priamej súvislosti s extrémnymi stresovými emocionálnymi životnými krízami.

2. 7 Rakovina a dedičnosť

Rakovina nie je dedičná, existujú však ale rodiny s nádorovou preddispozíciou tzn. rodiny s vyšším nádorovým rizikom. Príkladom je celkom výnimočný výskyt rakoviny očnej sietnice, ktorá je viazaná so zmenou trinásteho chromozómu. Potom výskyt takéhoto chromozómu predurčuje vysokú pravdepodobnosť vzniku nádoru.

3. Diagnostika

3. 1Nádorová diagnostika

Rozpoznávanie nádorov je náročné v začiatočnej fáze ochorenia. Aj keď moderné zobrazovacie metódy nám výrazne pomáhajú k zisteniu miesta a veľkosti nádoru, bez histologického (tkaninového) rozboru nie je možné stanoviť presnú diagnózu. Na nádorovom type, veľkosti pôvodného ložiska, prípadne počtu a veľkosti metastází (nové nádorové ložiská) a veľkosti metastáz závisí i druh a intenzita liečby.

Klasickým prístupom ostáva tradične snaha o chirurgické odstránenie nádoru a prípadne liečebné zaistenie následným ožarovaním alebo chemoterapiou cytostatikami.

3. 2 Zobrazovacie metódy:

Medicína za posledných dvadsať rokov zaznamenala veľký pokrok v oblasti diagnostických technológií. Spomenúť určite treba röntgenové žiarenie, ultrazvuk či pôsobenie silného magnetického poľa tzv. magnetická rezonancia.

Röntgenové vyšetrenie zohráva doposiaľ najvýznamnejšiu rolu pri diagnostikovaní  a sledovaní ochorení spojených s rakovinou.Veľkým prínosom je v tomto smere aj počítačová tomografia (známa tiež ako CT), čo v praxi znamená spojenie röntgenovej techniky s počítačovým vyhodnotením snímky. Zatiaľ čo klasické röntgenové vyšetrenie nám približuje zobrazenie oblasti vo zvislej projekcii, metóda CT podáva svedectvo o usporiadaní orgánov v priečnom reze, v ktorejkoľvek úrovni tela.

Ultrazvuková diagnostika je cenným prínosom predovšetkým v diagnostikovaní nádorov v oblasti brucha, prostaty, mäkkých tkanív a ženských orgánov. Nukleárna magnetická rezonancia je najmladšou a najcitlivejšou, za to však finančne a časovo najnáročnejšou vyšetrovacou metódou.

Snahou endoskopických metód je priblížiť sa k podozrivému miestu technikou, ktorá by nám umožňovala jeho priame pozorovanie. Dovoľujú to dnes už rôzne prístroje s optikou na konci ovládateľných ohybných trubicových systémov – endoskopov. Zároveň však umožňujú aj odber vzorky pozorovaného materiálu na vyšetrenie pomocou na konci pripevnených špeciálnych klieštikov. Nesmierne uľahčuje neskorší chirurgický zákrok.

3. 3 Biopsia

Biopsia vedie k definitívnej diagnóze väčšiny nádorov. Vyžaduje odobranie buniek alebo kúsku  tkaniva. Morfológ, najčastejšie tzv. patologický anatóm, hľadá atypické bunky, ktoré by sa u zdravého človeka nemali vyskytovať. Je to metóda rýchla, vhodná pre hromadné prehliadky, ale nedovoľuje posúdiť tkanivové súvislosti. Nemôže preto nahradiť histologické testy. V niektorých prípadoch sa vzorka posudzuje počas operácie, inokedy zas až po vyňatí z organizmu.

Každý nádor má svoju charakteristickú histologickú stavbu, ktorá je daná prítomnosťou buniek určitého typu. Na ich rozpoznanie sa používajú rôzne farbiace techniky, chemické reakcie, niekedy aj elektrónová mikroskopia. Cieľom histologického vyšetrenia je stanoviť počet mitóz, a tak spoľahlivo zistiť, ako rýchlo nádor rastie a určiť vzťah buniek nádoru k okoliu.

4. Liečba

4. 1 Liečenie nádorov:

Rakovina nie je označenie pre jedinú chorobu. Jednotlivé druhy nádorov sa  od seba navzájom líšia ako svojim správaním, tak aj citlivosťou na liečivá. Súčasná medicína sa dopracovala k optimálnym postupom pri liečení nádorov, a to v kombinácií chirurgického zákroku s liečbou žiarením a chemoterapiou.
Cieľom protinádorovej liečby je vyliečenie pacienta. Existujú však aj druhy nádorov alebo nádory už natoľko pokročilé, že nie je v súčasných možnostiach a schopnostiach medicíny proces vyliečiť.

V týchto prípadoch sa lekársky personál snaží mať pacienta pod kontrolou a umožniť mu čo najdlhšie normálny, prinajmenšom znesiteľný život. Povinnosťou lekára je nenechať pacienta trpieť a tlmiť prípadné bolesti. Dôležitý je predovšetkým osobný vzťah a dôvera medzi pacientom a lekárom, či ošetrujúcim personálom. Významná funkcia taktiež pripadá psychológom a u veriacich pacientov kňazom.

4. 2 Chirurgické liečenie:

Chirurgická cesta je zatiaľ stále najdôležitejšia. Ak zasiahne skalpel včas a ak je možné nádor úplne odstrániť, pacient je zachránený. Podstatou chirurgického zákroku u rakoviny je snaha odstrániť z tela pacienta všetky nádorové bunky. Najúspešnejší je operatívny zákrok u malých a ohraničených nádorov. Šance na vyliečenie sa znižujú s pokročilosťou, a tým i veľkosťou a rozsevom nádorov do ďalších oblastí alebo orgánov v tele.

Operácia je na mieste aj tam, kde nie je možné odstrániť nádor celý, aby sa odstránili alebo zmiernili pacientove subjektívne problémy, alebo aby sa zabránilo ohrozeniu nejakej životne dôležitej funkcie. Redukcia nádorovej masy zvyšuje tiež pravdepodobnosť úspechu ďalších liečebných zásahov.
 
4. 3 Liečba röntgenovým žiarením (rádioterapia):

Rádioterapia (tiež nazývaná radiačná terapia, X-ray terapia, alebo iradiácia) sa uplatňuje v liečbe rakoviny už od začiatku tohto storočia. Zistilo sa, že toto žiarenie bráni rastu nádorového tkaniva a zároveň ničí predovšetkým rakovinotvorné bunky, ktoré sú citlivejšie, než bunky okolitého tkaniva. Po operačnom výkone sa týmto spôsobom zaisťuje zničenie tých buniek, ktoré neboli chirurgicky odstránené.

Pokiaľ je rádioterapia nasadená pred operáciou, snahou je zmenšiť objem nádoru pred chirurgickým zákrokom.
Radiačná terapia môže byť použitá na liečbu takmer všetchých typov tuhých tumorov, vrátane rakovín mozgu, prsníka, krčku, hrtana, pľúc, pankreasu, prostaty, kože, žalúdka, alebo sarkómov jemných tkanív. Radiácia tiež môže byť použitá na liečbu leukémie a lymfómov  (rakovín krvotvorných buniek a lymfatického systému).

Tento spôsob liečby je bezbolestný a strach z ožiarenia je neodôvodnený. Žiarenie znamená vysokú liečebnú šancu.
Pred každým zahájením rádioterapie sa vypracuje ožarovací plán, aby maximum žiarenia zasiahlo postihnutú oblasť, a zároveň prirodzene znížiť riziko ožiarenia zdravého tkaniva na minimum. Ožaruje sa väčšinou 5 dní v týždni, celkom 5-8 týždňov.

4. 4 Chemoterapia:

Pod týmto pojmom rozumieme podávanie liečiv tzv. cytostatik , ktoré poškodzujú prevažne deliace sa bunky a pritom šetria v čo najväčšej miere bunky zdravých tkanív. Je vhodná najmä pri liečení nádorových metastáz (novovznikajúce nádorové ložiská) a ochoreniach, kde chirurgický zákrok nemá nádej na úspech, ako sú napríklad leukémie. Cytostatiká sa podávajú buď vo forme tabliet, alebo injekčných roztokov (injekcie do žily, svalu a infúzie). Krvnou cestou sa dostanú ku všetkým orgánom v tele.

Deliace sa nádorové bunky sú omnoho zraniteľnejšie, než zdravé bunky iných tkanív. Zničia tak i bunky malých, doposiaľ nerozpoznaných prvotných nádorových ložísk, rovnako aj vzdialené nádorové metastázy. Úspech závisí od druhu nádoru, cytostatík a podaného množstva preparátu. Pretože niektoré lieky pracujú lepšie spolu než samé, 2 alebo viac liekov sú  často podávané súčasne. Jedná sa o kombináciu chemoterapie; najviac dáviek chemoterapie je užitých práve v kombinácii.

4. 5 Imunoterapia:

Ľudský organizmus je vybavený obranným systémom tzv. imunitou, čo je v podstate schopnosť organizmu brániť sa pomocou bielych krviniek (lymfocytov) a rôznych protilátok proti vírusom, baktériám i nádorovým bunkám. V súčasnosti ešte stále pretrváva nádej na nový spôsob liečby. Proti nádorovým bunkám je možné pripraviť a premnožiť v laboratóriu protilátky, z ktorých každá by pôsobila len proti jednému druhu nádoru.

Tie by potom mohli byť v budúcnosti obsiahnuté v rôznych cytostatikách a v tele pacienta by liečebne napadali a ničili len nádorové bunky. Tento spôsob liečby sa však stále len klinicky skúša.

4. 6 Komplementárna a alternatívna medicína

Komplementárna a alternatívna medicína (Complementary and alternative medicine – CAM) je skupina diverzných medických systémov a systémov zdravotnej starostlivosti, praktík, a produktov, ktoré sa v súčasnosti nepovažujú za časť konvenčnej medicíny. Homeopatia
Založená je na princípe  „podobné lieči podobné“ . Zriedené látky pripravené homeopaticky sú netoxické a bez vedľajších účinkov.

Podávajú sa podľa stanovených schém, alebo účinnosť väčšiny liekov sa má stupňovať s každým zriedením. Klasická medicína však ponúka účinnejšie lieky.

Záver

Nemôžeme sa tváriť, že sa nás rakovina netýka! Podceňovanie tejto problematiky je prvým nesprávnym krokom k prepuknutiu tohto krutého ochorenia. Preto sme touto cestou považovali za nevyhnutné o nej informovať najmä mladých ľudí, ktorých prístup nie je natoľko adekvátny, aký by mal byť v súvislosti s ich vekom a vzdelaním.

Je to až poľutovaniahodné, ako k nej dokáže človek dnešného typu zaujať stanovisko nezáujmu a niekedy aj napriek dostatočnému prísunu informácií ubližuje nielen sebe, ale aj svojmu okoliu. Ešte stále je okrem toho medzi nami aj veľa ľudí považujúcich rakovinu za tajomnú chorobu, ktorá náhle zaútočí ako krutá nepriazeň osudu a proti ktorej sa nedá nič robiť. Mnohí sú toho názoru, že je lepšie nespomínať jej pravé meno a radšej o nej nehovoriť. To je však veľká chyba.

Každý má svoj život vo vlastných rukách a je len na jeho subjektívnom rozhodnutí či si uvedomuje príčiny vzniku rakoviny, pretože dodnes sa o nej mnoho napísalo, a nakoľko je schopný tieto príčiny eliminovať. Rakovina zďaleka nie je osudom, ako ju vníma možno väčšina z nás, ale je výsledkom či “trestom“ spôsobu života, ktorý vedieme. Ochorenia, ktoré majú nádorový charakter, súhrnne označované ako rakovina, sa vyskytujú vo všetkých priemyselne vyspelých štátoch.

Udáva sa, že v priebehu života, t.j. od narodenia až po starnutie, ochorie na jednu z niekoľkých foriem rakoviny každý štvrtý človek. Príčinou úmrtia každého piateho človeka je opäť práve rakovina. Je teda druhou najčastejšou príčinou smrti po srdcovo – cievnych ochoreniach u dospelých a druhou príčinou úmrtia detí, ktorá nesleduje po úrazoch.