Živý bič – M. Urban

ŽIVÝ BIČ

Autor : Milo Urban

• postava – burič je individuálna (napr. Ilčíčka, Štefan Ilčík, Adam Hlavaj), ale aj kolektívna (ľud Ráztok koná ako jeden, hovorí ako jedna postava)
• postavy konajú pudovo, pociťujú silný cit, všetko sa koná vo vybičovanej atmosfére
• téma 1. sv. vojny – dopad vojny na civilné obyvateľstvo ďaleko za frontovou líniou – zranení, zabití, bieda a hlad, dezercia, choroby, rekvirácie, bohatnutie obchodníkov, alkoholizmus, vraždy, samovraždy,...
• ÚTVAR: sociálny expresionistický román z románového cyklu piatich románov bez spoločného názvu, cyklus zachytáva obdobie medzi rokmi 1914 (začiatok vojny) – 1944 (SNP). Podľa niektorých teoretikov unamistický román (una ánima, lat. jedna duša) – ľud Ráztok vystupuje ako jedna bytosť

– repliky sú kolektívne napr. Chlapi pribehli – Kdeže ho máš? „Pohlušiť pánov!“ volala sedľač po dedinách, volal pracujúci ľud

- v priamej reči chýba uvádzacia veta, ktorá by slová prisúdila konkrétnemu človeku napr. Návrh sa rozhorel a zmenil sa vo všeobecný súhlas: -Poďme! Poďme k Áronovi!

– masové scény (pochod dediny na ubikáciu vojakov, namočenie notára do potoka, rabovačka židovského krčmára)

– KOMPOZÍCIA – dve časti

– 1.časť – Stratené ruky (24 kapitol)

– 2.časť – Adam Hlavaj (24 kapitol)

– román bez klasickej hlavnej postavy – chýba podrobnejšia priama charakteristika postáv, vačšinou chýba podrobný opis postavy, na aký sme boli zvyknutý u realistov

– autorov cieľ – ukázať nekontrolovateľný sociálny pohyb slovenskej dediny na začiatku 20. storočia. Záleží mu na dedine ako celku, nie na jednotlivých ľuďoch

– sociálne odlíšenie postáv – dedina ßà páni, žandári, vojaci. Kúrňava (jedna z postáv románu) napriek donášačstvu patrí viac dedine než štátnej moci.

– kapitoly – relatívne samostatné, každá má svoju pointu

– FORMA

– kapitoly – samostatne vypointované rozprávania

– niektoré udalosti – formou retrospektívy (napr. Adamove zážitky z vojny)

– dej často doplňovaný lyrickým opisom prírody, alebo zachytením prudkého duševného stavu postavy

– v lyrickom opise – metafora a prirovnanie