Živý bič – M. Urban
ŽIVÝ BIČ
Autor : Milo Urban
- postava – burič je individuálna (napr. Ilčíčka, Štefan Ilčík, Adam Hlavaj), ale aj kolektívna (ľud Ráztok koná ako jeden, hovorí ako jedna postava)
- postavy konajú pudovo, pociťujú silný cit, všetko sa koná vo vybičovanej atmosfére
- téma 1. sv. vojny – dopad vojny na civilné obyvateľstvo ďaleko za frontovou líniou – zranení, zabití, bieda a hlad, dezercia, choroby, rekvirácie, bohatnutie obchodníkov, alkoholizmus, vraždy, samovraždy,...
- ÚTVAR: sociálny expresionistický román z románového cyklu piatich románov bez spoločného názvu, cyklus zachytáva obdobie medzi rokmi 1914 (začiatok vojny) – 1944 (SNP). Podľa niektorých teoretikov unamistický román (una ánima, lat. jedna duša) – ľud Ráztok vystupuje ako jedna bytosť
– repliky sú kolektívne napr. Chlapi pribehli – Kdeže ho máš? „Pohlušiť pánov!“ volala sedľač po dedinách, volal pracujúci ľud
- v priamej reči chýba uvádzacia veta, ktorá by slová prisúdila konkrétnemu človeku napr. Návrh sa rozhorel a zmenil sa vo všeobecný súhlas: -Poďme! Poďme k Áronovi!
– masové scény (pochod dediny na ubikáciu vojakov, namočenie notára do potoka, rabovačka židovského krčmára)
– KOMPOZÍCIA – dve časti
– 1.časť – Stratené ruky (24 kapitol)
– 2.časť – Adam Hlavaj (24 kapitol)
– román bez klasickej hlavnej postavy – chýba podrobnejšia priama charakteristika postáv, vačšinou chýba podrobný opis postavy, na aký sme boli zvyknutý u realistov
– autorov cieľ – ukázať nekontrolovateľný sociálny pohyb slovenskej dediny na začiatku 20. storočia. Záleží mu na dedine ako celku, nie na jednotlivých ľuďoch
– sociálne odlíšenie postáv – dedina ßà páni, žandári, vojaci. Kúrňava (jedna z postáv románu) napriek donášačstvu patrí viac dedine než štátnej moci.
– kapitoly – relatívne samostatné, každá má svoju pointu
– FORMA
– kapitoly – samostatne vypointované rozprávania
– niektoré udalosti – formou retrospektívy (napr. Adamove zážitky z vojny)
– dej často doplňovaný lyrickým opisom prírody, alebo zachytením prudkého duševného stavu postavy
– v lyrickom opise – metafora a prirovnanie