Dom v stráni obsah

Dom v stráni

• dvojzväzkový spoločenský román (18 kapitol), ktorý rieši vzťahy statkárov (Niko Dubčic) a sedliakov (Katica Beracová) na pozadí lásky dvoch mladých ľudí
• začína sa mottom: „Dve veci má svet – lásku a smrť.“ – láska dáva život, smrť ho berie
• dominuje tu zobrazenie kolobehu života – 4 ročné obdobia, láska a smrť
• román je kronikou jedného roku života, vymedzeného okruhu ľudí, deň sa odohráva v stráni pod Grabovikom
• postavy možno rozdeliť do 3 skupín: statkári, sedliaci a obchodníci
• ústredným motívom je láska 2 ľudí, statkára Nika Dubčiča a Katice
• sú z rôznych spoločenských skupín, rodičia s ich vzťahom nesúhlasia, sú proti nemu ale rozhodnú sa do neho nezasahovať
• vzťah prechádza viacerými fázami, príbeh rámcuje cyklus 4 ročných období:
• jar – zrod lásky
• leto – veľké ľúbostné vzplanutie
• jeseň – odcudzenie
• zima – rozchod
• konfrontácia Katice s Doricou (Nikovi rovná postavením) – obidve sú pozvané na večierok a Niko si vyberie Doricu aj keď miluje Katicu, lebo Dorica má lepšie spôsoby, oblečenie, Katica je z nižšej vrstvy a tak sa aj správa
• Katica sa dá dokopy s Paškom (sebe rovným) – dá ich dokopy Nikov priateľ Zandome
• Niko a Katica si nájdu partnerov z rovnakých spoločenských skupín, do deja vstupuje verejná mienka: „Vrana k vrane sadá...“
• medzi vrstvami cítiť odstup, navzájom sa však rešpektujú, čo sa prejavuje na konci, keď Mate Berac ochorie a prichádzajú všetci k jeho smrteľnej posteli
• hlavný hrdina, predstaviteľ sedliactva – Mate Berac (Katicin otec) – jeho životnou filozofiou bolo zachovanie tradícii, veľmi pracovitý, silný jednotlivec s pozitívnymi vlastnosťami, predstaviteľ sedliackej patriarchálnosti, tradície
• predstaviteľka statkárstva – šora Anzula Dubčicová (Nikova mama) – kladné vlastnosti, múdrosť, rozvážnosť, pracovitosť
• veľkopodnikateľov (verejnú mienku) reprezentuje Zandome
• koniec – smrť Mateho – je symbolickou predzvesťou zániku patriarchálneho sedliactva i konca Nikovej lásky ku Katici, ktorá stroskotala na sociálnej nerovnosti, v závere nastáva ľudské zmierenie, ale nie spoločenské
• prevládali tu monológy, hrdinovia sú postavený do kontrastu:
• Niko – Katica (spoločenské postavenie)
• Mate – Jera (jeho žena, kontrast vo vzťahu k láske), Mate bol konzervatívny, životnou filozofiou bolo zachovávať tradície a neprotiviť sa pravde a rozumu
• Matija – Katica (sestry, prístup k životu), Katica sa vzťahom s Nikom chce dostať do vyššej spoločnosti
• Mate – Ivan (jeho syn, pravý opak otca)

DEJ:

Základným motívom románu je láska a smrť. Na panskom plese očaríKatica svojou krásou mladého zemana Nika. Katica sa kvôli nemu rozíde so sedliackym mládencom Paškom Bobicom. 

Proti láske mladých sa postavia obe rodiny, najmä Katicin otec, Mate Berac. Katicu má zo svojich detí najradšej – nedovolí, aby bola hračkou v rukách pánov. Tvrdí, že medzi pánom a sedliačkou nemôže byť naozajstná láska, po čase z nej ostane iba sklamanie a zničená povesť aj budúcnosť dievčaťa. 
Aj šora Anzula vybrala pre Nika inú nevestu, Doricu Zorkovičovú. Dorica je chudobné dievča, ale pochádza zo zemianskeho rodu a práve šora Anzula jej zabezpečila vzdelanie.

Šora Anzula dúfa, že Niko predsa len zmení svoje rozhodnutie a napokon sa ožení s Doricou. Napriek tomu sa však rozhodne, že keď si to Niko bude naozaj želať, prijme Katicu za svoju nevestu. Presvedčí aj Mateho, aby sa nestaval proti Nikovi a Katici. Dohodnú sa, že im dovolia schádzať sa a lepšie sa spoznať. Domnieva sa, že aj tak sa skôr či neskôr rozídu, lebo prídu na to, že sa k sebe nehodia. 

Po čase začne aj Niko viac uvažovať o svojej láske. Všimne si, že Katica zdedila niektoré nepríjemné vlastnosti po svojej vypočítavej a ctižiadostivej matke. Začína pochybovať, čo je u Katice na prvom mieste – či láska k nemu a či túžba byť paňou na dubčićovskom panstve. Od svadby so sedliačkou ho odhovára i priateľ Zandome.

Šora Anzula zorganizuje hostinu, na ktorú pozve Katicu i Doricu a Niko má tak možnosť obe dievčatá porovnávať. Katica sa mu zdá naivná, v panskej spoločnosti neohrabaná, kým Dorica jemná, kultivovaná, so spoločenským taktom. Situáciu ešte dovŕši výbuch Katicinej žiarlivosti. Vracia Katici slovo, ale necháva jej čas, aby si našla iného – kvôli rečiam. Katica je nahnevaná, ale Mate jej pripomenie, že aj ona sa vzdala svojej lásky – Paška Bobicu bez veľkých výčitiek svedomia.

Mate Berac umiera. Okolo jeho postele sa zíde celá rodina i všetci známi. Katica sľúbi otcovi, že sa vydá za Paška.

Smrť Mateho – v zime – symbolizuje pominuteľnosť všetkých starostí, radostí a životných perspektív, symbolizuje zánik patriarchálneho zriadenia; atmosféra v okolí umierajúceho, pokora jeho najobľúbenejšej i naspurnejšej dcéry Katice, ktorá prijíma lásku najprv odmietnutého Paška, naznačuje ľudské zmierenie postáv. 

Autor sympatizuje sympatizuje s postavou Mate Beraca a s hodnotami, ktoré reprezentuje – úcta k práci a k pôde (keď cíti, že sa blíži jeho smrť, pokladá si za povinnosť rozlúčiť sa s pôdou, s poliami, s vinicami). Autor si však uvedomuje, že tento svet je už odsúdený na zánik. Vie, že budúcnosť patrí podnikateľom, ako je Zandome, jeho morálku však odsudzuje.

Zandome nemá dôveru v nevzdelaného težaka, dokonca ani obchod by mu nezveril do ruky. Zaujíma ho len zisk. „Slovám neverím a oduševňovať sa neviem. Ale verím čísliciam...“ Vie oceniť ženskú krásu jediným pohľadom a neváhal by spáchať dáky hriech so sedliačkou, ale nikdy by neurobil to, čo chce Niko – zobrať si sedliačku.