Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – Ján Palárik

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – Ján Palárik

Ján Palárik: obdobie od romantizmu k začiatkom realizmu, bol novinár, spisovateľ, dramatik  a politik. Narodil sa v Rakovej na Kysuciach. Študoval teológiu. Keď pôsobil vo Vinčachte vydával časopis náboženského zamerania Cyril a Metod – vyjadroval v ňom požiadavky demokratizácie cirkevného života, za svoje názory sa dostal aj do väzenia. Hlavný význam jeho tvorby spočíva v dramatickej tvorbe, písal veselohry, ktoré možno nazvať Komédie omylov, sú nielen zábavné, ale aj poučné.

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch -  vyslovil v nej i svoje demokratické názory na vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Jeho cieľom bolo poukázať na potrebu tolerancie a zmierenia medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov. Ústrednou témou hry je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. Palárik v tejto veselohre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek.

V kaštieli mladej grófky, Elisy Hrabovskej sa chystajú na dožinkovú slávnosť. Grófka je sirota, jej tútorom je barón Kostrovicky starší, s ktorého synom je už od detstva zasnúbená (podľa šľachtických obyčajov). Spoločníčkou mladej grófky je Miluška, dcéra vlasteneckého učiteľa Oriešku. Orieška vychoval svoju dcéru v národnom duchu, ale i k tolerancii k Uhorsku. Miluška je vzdelaná, bystrá a sebavedomá. Usiluje sa o to, aby si šľachta všímala postavenie ľudu a aby mu pomáhala. Grófka pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.

Grófka Elisa sa dozvedá, že na panstvo príde mladý barón Kostrovický, ktorý má byť jej budúcim manželom. Miluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorého charaktere nevie nič. Dohodnú sa, že ho podrobia skúške: počas dožinkových slávností sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úlohe grófky Hrabovskej.

Mladý barón Ľudovít Kostrovický prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom Rohonom. Je úprimný, priateľský, ale  je aj zhýčkaný peštianskym prostredím. Hlási sa k maďarskému národu, hoci jeho rod má slovenský pôvod. Aj Rohon je pôvodom Slovák, ale štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S barónom sa rozprávajú po maďarsky.

Barón prichádza na vidiek nie veľmi nadšený, ani jemu sa nepozdáva, že podľa zvyklostí rodu si má zobrať dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré dobre nepozná. On a Rohon dostanú taký istý nápad ako slečna a zamenia si úlohy. V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška.

Víta ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou, v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. „Grófka“ vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína ľutovať, že si ju musí vzaiať za ženu. Jemu sa páči dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a učiteľovu dcéru Milušku. Dokonca je ochotný riskovať i nerovné manželstvo a požiada Oriešku o ruku jeho „ dcéry“. Zememerač Rohon (nepravý barón) sa pod vplyvom Milušky (nepravej barónky) rýchlo mení a znovu sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu.

Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní. Na dožinkovej slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovicky, ktorý mladému páru požehná. Hra končí zvolaním Sláva Slovákom i Maďarom statočným!