Drak sa vracia – charakteristika postáv

Dobroslav Chrobák (1907 – 1951)

Do literatúry vstúpil zbiekou noviel Kamarát Jašek. Najvýznamnejšia novela Chrobáka je

Drak sa vracia:

Lit. druh: novela (rozprávka)

Lit. žáner: psychologicko – naturistická

Úvodný citát: Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. J. Conrad: Lord Jim Tematický plán

Téma: Opis života na dedine v starých časoch, keď ešte v mysliach ľudí žili čarodejnice, vedmy, bosoráci. Vzťah dvoch odlišných mužov, ich postupné zbližovanie.

Idea: Dielo má mravné vyznenie, ktoré nás vystríha pred odcudzovaním výnimočných, odlišných ľudí, len preto, že nezapadajú do rámca našej spoločnosti, predstavy o človeku. To, že je niečo iné, ešte neznamená, že je to zlé.

Motívy:

statické

– lyrické opisy prírody napr. No trávou, ktorá rastie v riedkych chumáčoch popod svrčiny, prebieha až podivný, chvejivý život. Jej steblá, čo cez noc oklepli k zemi, sa nepozorovane napružujú a obracajú širšiu plochu listov oproti svetlu, ktoré sa úlisne prediera pomedzi kmene stromov v dlhých, rovnobežných zväzkoch, takže to chvíľami vyzerá, akoby krížom cez cestu boli preložené trámy zo striebornej hmoty.

– opisy postáv (Evy, Draka, Šimona, richtára) napr. Bola to mladá žena ( žena Šimona Jariabka) a ako tam stála s rukami v zátylku, vystupovali jej boky, prsia a plecia v okrúhlych a pevných tvaroch. Bola bosá a nohy, útle v chodidlách, dvíhali sa priam od členkov oblým, pružným obrysom ku kolenám. Videl, že si zosňal i pásku z ľavého oka ( Drak), a nevdojak sa obrátil, keď zbadal, že jazva, tiahnúca sa cez čelo až k lícnej kosti, má podobu hada so vztýčenou hlavou a rozzevenou papuľou.

– sny, predstavy Šimona napr. Vidí sám seba na dne hlbokého údolia, okruženého zo všetkých strán nedostupnými skalnými štítmi. Stojí na brehu zeleného jazera, ktoré vypĺňa celé dno údolia. Vie, že ho tu čaká nejaká dôležitá úloha- schválne kvôli nej sem prišiel- za živý svet si však nevie spomenúť, čo by to malo byť. Díva sa bezradne na svoj obraz, ktorý sa mu ukazuje pod zelenou hladinou jazera. A zrazu zbadá obraz Evin.

dynamické:

posúvajú dej dopredu – návrat Draka, príchod pastiera z horiacich pastvín – rozhodnutie Draka pomôcť dedinčanom atď.

Časopriestor – čas: nie je bližšie určený – v epilógu sa hovorí o čase, keď ešte žili bosorky a bosoráci.

Priestor: časť deja v prostredí dediny, ktorej poloha je len hrubo načrtnutá-bez mena – leží pod Kriváňom, blízko dolín Kôprová, Tichá, Tomanova. Druhá časť deja sa odohráva v okolitých horách – Temné smrečiny, Zelené plesá, hory – Kôprova, Čubrín atď.

Postavy

Eva Jariabková (vlastným menom Hajnáková) – jej manžel Šimon Drak = Martin Lepiš Madlušovie Richtár Kolektív dediny – autor jednotlivcov ponecháva v anonymite, pretože predstavujú dedinu ako celok, kolektív s jednotným zmýšľaním

Vedľajšie: starý Juráš, uslopenec Melichovie, Jakub Peľach, krčmár, pastier, pašienkový gazda

Dej – sujet, dielo začína opisom Evy – prítomnosť, ktorá spomína na Draka – retrospektíva, ďalej dej prebieha v prirodzenom slede, na konci diela (epilóg) nám dej dorozpráva Eva ako stará mama

Konflikt – vonkajší – spoločenský: odmietavý postoj kolektívu, uzavretej skupiny k odlišnému jedincovi, ktorý im svojou rozdielnosťou naháňa obavy, z čoho plynie nenávisť až poverčivý strach a následná obrana pred takouto individualitou Nositelia – Dedina! Drak – vnútorný

– vnútorný boj Šimona, či má Draka zabiť a tým si zabezpečiť Evu iba pre seba, alebo sa poddať charizme tohto výnimočného človeka, ktorého vplyv na Šimona sa zväčšuje priebehom deja.

– odohráva sa v Eve, ktorá si vezme za muža Šimona, ale celé roky myslí na Draka – ich domácnosť je tichá, nepovedia si zbytočného slova. Eva nakoniec zisťuje, že nie pre Draka ale pre Šimona je tou jedinou. Rozprávač – jeho osoba sa mení. V úvode diela je rozprávač v 3. osobe j.č., neskôr priberá k sebe čitateľa or postavu – my – rozprávame Kompozičný princíp

Architektonika: 12 kapitol + epilóg Kompozičný princíp:

Kompozícia: komplikovaná, tú istú udalosť-napr. príchod Draka, vidíme Evinými, Šimonovými očami i očami dediny. Zrod Evinej lásky vidíme na začiatku v spomienkach dvadsaťročnej Evy, na konci tú istú udalosť zrakom Evy – starej mamy.

Obsah:

Jedna starenka rozpráva svojmu vnukovi príbeh. Ten sa začína opisom dňa ako sa Eva dozvie od svojho manžela Šimona, že do dediny prešiel Drak. Čakala ho niekoľko rokov a teraz ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom. Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Ujal sa ho Lepiš Maduš, ktorý bol skoro slepý. Bohužiaľ, po niekoľkých rokoch spadol do jamy a zomrel. Keď sa na dedinu začalo valiť jedno nešťastie za druhým, všetci si spomenuli na toto nešťastie a ľudia Draka začali obviňovať zo smrti svojho pestúna.

Chceli mu podpáliť dom ale on sa ubránil (aj keď musel ísť na niekoľko mesiacov do väzenia, lebo zbil pár mužov, kt. to chceli urobiť). Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie 4 plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je to len hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a o niekoľko dní ho našli pastieri v jame s veľkou ranou na hlave. Eva ho 2 týždne liečila ale Drak bez rozlúčky zmizol.

Teraz, keď sa vrátil (na Jána) sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej krčme (u Baumhorna), kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Šimon sa ho chystal zabiť, ale keď videl ako zachraňuje vtáčatko, rozmyslel si to. Požiare sa šíria a celé stádo je uväznené a vyhladované. Nikto nevie nájsť východisko z tejto situácie. Iba drak má riešenie, a pretože sú už zúfalí, tak mu uveria. No pošlú s ním aj Šimona, aby na neho dával pozor a ak by sa do týždňa nevrátili, tak podpália Drakov dom. Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Preto sa Drak dohodne ešte s dvoma Poliakmi na pomoci.

Šimon vidí len ich spoločné podanie rúk a pomyslí si, že celú dedinu podviedol a stádo predal. Beží to oznámiť domov, no po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie starostovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Drakovi oznámia túto nešťastnú udalosť. On však nechce vedieť, kto to spravil. Povie však, že ten kto to spravil, vrátil len to, čo mu kedysi urobil sám. Tá starenka, čo príbeh rozprávala bola Eva. Ostala žiť so Šimonom, lebo Drak ju už neľúbil.

Tektonika:

1. úvod (expozícia) – Do deja nás autor privádza prostredníctvom Evy, ktorá vykonáva každovečerné domáce práce. Vyruší ju hlahol zvona, ktorý bije na poplach – nič sa však nedeje, a Eva sa uspokojí s vysvetlením, že sa zvonár opil (môžeme hovoriť o náznaku Drakovho návratu – Drak pre dedinčanov symbol pohromy a nešťastia). Eva si vezme kúdeľ, začne priasť a oddávať sa myšlienkam a spomienkam. Odkrýva sa nám životný príbeh Draka, ktorého našiel hrnčiar Lepiš Medlušovie – skoro napoly slepý, vracal sa z jarmoku, keď mu kôň odmietol ísť ďalej – na ceste našiel dieťa – Draka. Starý Lepiš si ho vzal k sebe do vyžihárne a staral sa oň. Drak rástol v izolácií a boli mu cudzie detské hry.

Lepiš ho vyučil svojmu remeslu – on sám už slepol. Raz ho našiel malý Drak v hlinenej jame, do ktorej spadol – vytiahol ho a bežal pre pomoc do dediny, keď sa však aj s pomocou vrátil, starý Lepiš bol mŕtvy. Dedina si spočiatku myslí, že to bola nehoda, no ako sa na dedinu začne valiť nešťastie za nešťastím, začnú upodozrievať Draka, že je bosorák a všetko zlo padá na jeho hlavu – nájdu zahrdúsenú ženu v poli Eva Bugáčová – bol to Drak – odvtedy ho tak volajú – začínajú ho upodozrievať, že i starého Lepiša zabil. Konflikt sa vyhrocuje – príbeh s hlinou – ľudia si mysleli, že je to múka – bol hlad – ale aj traja dedinčania, ktorí sa Drakovi vkradli do domu – zbil ich, neskôr aj zapálil – zachránil ich žid. Drak na 2 mesiace do áreštu – vrátil sa niekto ho zbil – rana na čele bez oka – stará sa oň Eva, ktorá sa s ním už predtým prespala (má s ním syna – Drak o ňom nevie) – ako sa Drak vystrábi odchádza do sveta. Eva ostáva na posmech v dedine – berie si ju Šimon. Ich manželstvo bez vzájomnej lásky, Eva stále čaká na Draka.

1. kolízia (zápletka) – Šimon prichádza domov a oznamuje Eve, že sa Drak vrátil. Šimon ho chce najprv zabiť, ale keď vidí ako Drak kŕmi lastovičie mláďa, vzdá sa tohto úmyslu.
2. kríza – do dediny prichádza pastier z Temných smrečín, kde sa pasie stádo dediny, oznamuje, že dobytok sa nemá na čom pásť – všetko je spálené slnkom – ako prišiel Drak, prišlo i sucho – a že ho ohrozujú okolité požiare. Pastier sa vzdáva služby. Dedinčania ani richtár nevedia, čo robiť, keď prichádza Drak a navrhne im, že im stádo dovedie do dediny. Dedinčania súhlasia, neskôr ich prepadne neistota, či im Drak so stádom neutečie- richtár Darkovi verí, cíti, že sa chce usadiť, získať si dôveru dediny. Nakoniec však rozhodnú, že s ním niekoho pošlú- nik nechce ísť – prehovoria Šimona. Tiež sa dohodnú, že ak sa Drak do týždňa nevráti podpália mu chalupu, ak sa vráti dostane povolenie opäť ťažiť hlinu v Pekle a vyrábať keramiku. Dvaja „rivali“ sa vydajú na cestu, ktorá im rýchlo ubieha. Dostávajú sa k stádu, zavedú ho na lepšiu pašu a čakajú kým sa vykŕmi a odpočinie si, aby ho zviedli dolu. Usadia sa v kolibe, Šimon celé dni strúha kúdeľ Eve a Drak sa niekde potuluje – niekedy aj v noci. Posiela však do dediny posla, že prídu neskôr ako o týždeň.
3. peripetia (nečakaný obrat) – Drak so Šimonom ženú dobytok ďalej, Drak ide popredku, Šimon však čosi nedobré tuší a ide na predok stáda za Drakom. Je svedkom ako sa Drak stratne s dvoma Poliakmi a potľapká si s nimi ruku na dohodu. Šimon si myslí, že Drak predal ich stádo a tak zaútočí na Poliakov a potom na Draka, ktorého šľahne dva razy po tvári bičom. Drak ho zneškodní kopnutím do brucha. Šimon sa preberie v kolibe a škárou vidí, je zamknutý, Draka sedieť pri ohni so švárnou dievčinou a Poliakmi, vidí, že Drak ich častuje pálenkou, ale sám málo pije. Šimon si myslí, že Drak chce podviesť aj ich. Podarí sa mu ujsť – dievčina ho ide pozrieť – robí sa, že spí a zabudne zaprieť vráta do koliby.
4. katastrofa (rozuzlenie) – Šimon po návrate do dediny podpáli Drakovi chalupu a ide povedať richtárovi o Drakovom podraze. Richtár ho vypočuje, stále sa však usmieva a vezme Šimona za dedinu, že vyčkajú Draka. Šimonovi dochádza, že spravil chybu, keď neveril Drakovi. Drak prichádza so stádom i mladou dievčinou – Zoška – jeho žena. Richtár mu povie o zapálenej chalupe, Drak však nechce počuť, kto to spravil i keď to tuší.

„ Viem nedalo sa inakšie, ten, čo to spravil, vrátil mi len, čo som ja dávno predtým vykonal jemu.“ V epilógu sa dozvedáme z rozprávania starej mamy – Evy svojmu vnúčaťu pri pradení (priadky už dávno spia, ale vnúča chce vedieť ako to skončilo) že po návrate Draka a Šimona, si Eva uvedomila, že Drak si priviedol inú a že jej patrí a ju ľúbi Šimon. Končí sa rozprávkovo „Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli.

Jazykový plán – vysoká lyrizácia jazyka- množstvo metafor, prirovnaní atď.

Znaky naturizmu

– lyrizácia jazyka, štýlu, obsahu diela – hlavná postava ako súčasť prírody napr. Tieto dve hodiny chôdze sú teraz len na to, aby si Šimon zvykol na Drakovu postavu pred sebou. Napodiv má táto postava čosi spoločného s pustým prostredím okolo. Akoby Drak i rovina patrili spolu, akoby ich tuná oboch zabudli veky. Tí dvaja namierili svoje kroky rovno v tú stranu, proti hustnúcej tme, krížom cez Brezia. Ich kroky v machnatej a vypálenej tráve temer nepočuť. Tí dvaja sa po nej posunujú nehlučne ako dve čierne tône na temnejúcom obzore.

– redukcia deju, lyrizácia textu (slabá dejová línia) – príbeh novely nie je podstatný, autor sa sústreďuje na prežívanie postáv, ako sa vyrovnávajú s jednotlivými situáciami – konkrétne postupná kryštalizácia vzťahu Šimona k Drakovi.

– lyrizácia postáv – striktné delenie na dobré a zlé. V diele je Drak chápaný celou postavou ako zlý, bezcharakterný vrah

– až bosorák, aj keď sa môžeme presvedčiť s ubiehajúcim dejom, že Martin je citlivý človek. Autor podčiarkuje rozdielnosť, kontrast Šimon – Drak = biela – čierna príklad – Drak má na nohách čižmy, je oblečený do úzkych čiernych nohavíc a krátkeho čierneho kabáta, na hlave má nízky čierny klobúk s okrúhlou, vpredu sklopenou strechou.

– Drak je celý čierny. Kdežto Šimon – Šimon kráča v mäkkých valaských krpcoch s mačkami na pätách, v bielych súkenkách, v košeli so širokými rukávmi, v kamizole, ktorý má prehodený cez ľavé plece, a v klobúku s úzkou, všade dookola vyhrnutou strechou. Šimon je skôr biely než čierny a jeho silueta odráža sa preto jasnejšie od tmavého pozadia.

historický čas nepodstatný – čas nie je presne udaný – dávne časy, časy rozprávkových bytostí – rozdelenie sveta na tam hore a tam dole – svet tam dole = dedina – Drak je tu nevítaný, nechcený, ľudia sa ho boja, ohovárajú ho, robia ho horším ako je svet tam hore = hory, príroda, kde Drak nie je ničím výnimočným, je súčasťou prírody ako každý živý tvor, príroda nerobí rozdiely

– hrdina silne individualizovaný – nie je začlenený do soc. prostredia, je vyčlenený z dedinského prostredia