Až dozrieme – Milan Rúfus

Až dozrieme – Milan Rúfus

Stručný životopis:

Narodil sa v Závažnej Porube. Jeho diela sú prekladané do mnohých európskych jazykov. Je to súčasný autor. Vyštudoval na vysokej škole slovenčinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolský učiteľ a venoval sa poézii. 

Debutoval zbierkou Až dozrieme. Ďalšia zbierka má názov Chlapec maľuje dúhu, sú tu básne, ktoré naznačujú pominuteľnosť človeka v čase. Ďalšia zbierka Zvony.

Zobrazil tu človeka práce, ktorý zápasí s každodenným údelom.

V Knihe rozprávok sa epické časti prelínajú s lyrickými pasážami. 

Z ďalšej tvorby:

Sobotné večery, Ľudia v horách, Stôl chudobných, Hudba tvarov Rúfus písal aj eseje, ktoré vyšli v knihách: Človek, čas a tvorba, 4 epištoly k ľuďom, O literatúre. S veľkým majstrovstvom spracoval aj ľudové rozprávky a to: Mechúrik košťúrik, Medovníkoví domček, Modlitbičky, Lupienky, Zvieratníček

Všeobecná charakteristika:

Zbierka prináša básne rôznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, básňach, v ktorých autor vyznáva svoj vzťah k domovu, sú tu aj verše s motívmi 2. svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy sveta, ale aj básne, v ktorých chce autor vyjadriť isté zovšeobecnené posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva.

Materstvo

Autor tu vyjadruje vďaku ženám, vyzdvihuje ich nad mužov. Hovorí o nich, ako o verných bytostiach, ktoré určujú ľudský život na zemi.

Neskorá jeseň

Opisuje tu koniec jesene a príchod zimy. Zachytáva typickú jesennú prírodu a jej vzhľad (zosypala listy, padajúci dážď, sedí hmla). Koniec básne je vykreslením prírody, čakajúcej na príchod zimy.

Rozlúčenie

Je to monológ mŕtveho muža. Dúfa, že mu žena odpustí to, že musí spomínať pri jeho hrobe. Muž verí, že si jeho žena už nenájde druhého, zároveň s tým však racionálne ráta. Myslí si, že časom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnú.