Čert a zlodej – Andrej Chudoba

Čert a zlodej – Andrej Chudoba

V okolí Tekova stálo kedysi viacero riečnych mlynov. Jeden rok udrela taká zima, že Hron zamrzol až po dno a mlyny zatíchli. Prestali hrkotať mlynské kamene i vozy so zlatožltou tekovskou pšenicou. Tovariši sa rozišli po okolí, rúbali v Tade prieluby, chytali ryby a majstri celé dni zívali na záveje vysoké do pol okien.

V takomto čase sa vybral istý gazda z druhej strany Hrona do Tekova. Už sa zmrákalo, keď si krátil cestu cez zamrznutý Hron. Ako tak kráčal po zasneženom ľade, odrazu počul akýsi čľapot a stonanie. Lepšie sa poobzeral a neďaleko zočil dve červenkavé svetielka, akoby na ľade horeli dva uhlíky. Podišiel bližšie a zistil, že to nie sú dva uhlíky, ale dvoje okáľov pod strapatou šticou. Namojdušu, veď je to dáky človek!

• Hej, a čože ty tu porábaš, priateľko, — hovorí sedliak, — vari ťa zlô vodí?
• Pomôž mi, dobrý človeče, bohato sa ti odmením, — prosíka ten v prielube.
• Čože by si sa ty mne mal odsluhovať, — vraví gazda, — veď sme hádam obaja z jednoho

Ako gazda spomenul boha, ten dolu zadrkotal zubami.

• Juj, boha nespomínaj, radšej mi podaj

Gazda mu podal ruku a vytiahol ho na lad. Iba vtedy zbadal, že chlap je chlpatý a čierny ako baran a na hlave má rožky. Veru sa aj dva razy prekrižoval od strachu. Čert mu však povedal.

• Nič sa ty neboj, gazda, slovo dodržím. Žiadaj si, čo chceš, všetko ti splním.
• Nuž, — ošíva sa lapaj-gazda, — ak je tak, daruj mi takú silu, aby som vola poľahky preniesol cez Hron.

Čert dupol kopytom o ľad a povedal:

• Nedbám, ale moje slovo trvá len do polnoci, to si dobre pamätaj. Gazda sa celý uveličený pobral ďalej. Bol na zlej ceste, a preto si zlého volal na Chystal sa, oplan, ukradnúť dva voly.

Prvého šťastlivo vyviedol z maštale, vyhodil si ho na plecia a kráčal popri mlyne k Hronu. Ako tak kráčal, zbadal, že sa z mlynského komína dvíha červený dym a plamene. Gazda bol strašne zvedavý a tak sa pobral, s volom na pleci, k mlynu. Nazrel do okna a div neskamenel. V mlynici bolo čertov ako maku, radili sa, rapotali, škrečali a ujúkali, že gazdovi pod baranicou vlasy dvíhalo. Uprostred mlynice, na žeravom tróne, sedel sám Lucifer v podobe šarkana a radil sa s čertiskami o tom, ako by mohli čo najviac uškodiť bohabojným Tekovčanom. Gazda, s volom na pleci, celkom pozabudol na čas, a spamätal sa iba vtedy, keď na tekovskej veži bilo jedenásť. Ej, ale potom už upaľoval, lebo do polnoci chcel ukradnúť ešte i toho druhého vola. Darmo mu čosi šepkalo, že nieto času nazvyš, lakomý zlodej sa predsa len pobral po toho druhého vola. Aj toho potichu vyviedol, vyložil si ho na plecia a niesol ho ako pierko.

Lenže, čo sa nestalo. Keď vošiel gazda s druhým volom na ľad, natrafil na prielubu a spadol do vody. Dosť sa chabril a vzpínal, ale nič mu nepomáhalo, ponáral sa stále hlbšie a hlbšie. Išiel tadiaľ čert a sedliak ho prosil, aby mu teraz on pomohol. Avšak čert sa len diabolsky zachechtal.

• Nech ti teraz pomôže hronský vodník, — povedal a

A keď odbila dvanásta, sedliak-zlodej sa ponoril až na dno a biedne zahynul.